Zdravá výživa môže byť aj chutná (2. časť)

V prvej časti článku sme si vysvetlili, prečo by sa mal človek snažiť stravovať sa zdravo a čo to vlastne znamená. V druhej časti vám vysvetlíme, že starať sa o zdravie svojho tela pomocou stravy vôbec nemusí byť také zložité.

Zdravá a nezdravá strava

Veľa ľudí má v sebe zakódovaný ďalší extrém, ktorý pramení z ich životnej skúsenosti pri diétach. To, čo máme zafixované ako zdravú stravu, väčšinou nechutí dobre. Prečo?

Pretože množstvo „odborníkov“ priviedlo zdravú stravu do takého extrému, že je požívateľná len problematicky. Keď však nášmu „mozgu“ nedoprajeme potešenie z kulinárskeho zážitku, má snahu vždy túžiť len po jedle, ktoré neprospieva nášmu zdraviu.

Potravinársky priemysel rôznymi dochucovadlami, zvýrazňovačmi chutí, presladením či zámernou manipuláciou potravín z hľadiska predajnosti (závislosť na cukre, čokoláde, soli, hamburgeroch, fastfoodoch…) dotiahol súčasné potraviny skutočne do extrému.

Preto ľudia sa k prirodzeným potravinám vracajú už len ťažko a občas. Mnohí sú však donútení svojimi zdravotnými problémami k radikálnemu riešeniu a potom psychicky trpia, keď už nikdy nebudú môcť jesť to, čo niekedy milovali.

Keby sme však to nezdravé jedlo vždy kompenzovali aj zdravými potravinami alebo zdravé jedlo aj dochucovali, množstvo ľudí by nemuselo nikdy na vlastnej koži podstúpiť vyššie uvedené extrémy.

Poviem to na príklade. Z pohánkovej kaše dokážete urobiť skvelý pokrm, ale aj peknú nechutnú „gebuzinu“. Stačí ju jemne osoliť, okoreniť správnymi bylinkami a gurmánsky zážitok máme na tanieri.

Garantujem, že sa k nej budeme často aj vracať. Kto by sa však vracal k príšernej neosolenej a nedochutenej lepkavej mase, ktorú z tohto zázraku prírody vieme tiež urobiť.

Toto platí aj o ovocných či zeleninových šalátoch. Pre väčšinu ľudí ich treba dochutiť. Máličko nezdravého v množstve zdravého je určite lepšie ako všetko zdravé a zároveň nechutné.

Týmto prístupom dokážeme postupne prejsť aj na oveľa zdravší spôsob života. Ak držíte diétu a máte naozaj neodolateľnú chuť na kúsok čokolády, dajte si ju. Dajte si, ale naozaj len kúsok a čím dlhšie si ten kúsok užívajte v ústach.

Váš mozog vám nevie inak povedať, že mu chýba nejaká dôležitá látka, len ako chuťou na nejakú potravinu. Ak však ignorujete jeho potreby, on si druhýkrát urobí zásobu vo forme tukových vankúšikov alebo nebadane zvýši účinnosť nášho metabolizmu.

Takže zo stravy, ktorú zjete, využije úplne všetko. Potom sa čudujeme, že sme zjedli 20 dekagramov tresky a pribrali sme jedno kilo na váhe…

Zaraďte do svojho jedálnička vždy dostatok ovocia a zeleniny. Jednoducho sa to dá napríklad v smoothies nápojoch, ktoré obsahujú ovocie a listovú zeleninu. Nič geniálnejšie nemôžete na ráno urobiť, ako dať si takýto nápoj na raňajky.

Budete mať dostatok živín, nezaťažíte tráviaci trakt a dostanete do seba dostatočné množstvo vlákniny, prísun ktorej tak veľmi chýba súčasnému človeku. Dostatok vlákniny umožní pravidelné denné čistenie našich tiel od toxínov a zvyškov metabolického procesu.

Energetické hospodárenie organizmu

Naše civilizačné návyky nám taktiež nesprávne vplývajú aj na naše celkové energetické hospodárenie organizmu. Stravujeme sa už viac‑menej zo zvyku ako z reálnej potreby čo práve potrebujeme.

Bez ohľadu na to, čo ideme práve robiť, napchávame naše tráviace trakty rôznymi hlúposťami. Neviem, kto vymyslel, aby sme raňajky zjedli my, obed dali priateľovi a večeru nepriateľovi, ale táto veta je z hľadiska zdravého životného štýlu úplne zlá.

Odporúčam, aby sme náš jedálniček prispôsobili tomu, čo sa chystáme dnes urobiť. Zoberme si, že žalúdok – tento náš mechanický mlynček pri spracovávaní potravy vám dokáže zobrať až 70 % vašej životnej energie.

Keďže mozog si vždy berie 20 %, malý pohyb svalov 10 %, už ideme na 100 %. Keď nás dopoludnia čaká množstvo práce a sme pekne naplno napapaní, náš „motor“ sa točí na maximálne otáčky a pritom sme ešte nič neurobili.

Keď však chceme ešte niečo robiť, berieme z rezervy, ktorá nie je určená na každodenné používanie. Potom štyridsiatnici, päťdesiatnici sú vyhorení a odpadávajú ako zrelé hrušky. Stačí sa nám však pozrieť na južné národy čo robia po najedení a zistíme, že po napapaní ide siesta…

Aj naše auto má prevodovku na to, aby nešlo neustále na maximálne otáčky, ale aby otáčky boli prispôsobené tomu, čo ideme robiť. Na maximum môžeme ísť len chvíľu, tak ako auto a potom treba zaradiť takú rýchlosť, aby sa životnosť všetkých súčastí predĺžila.

Takže ak dopoludnia potrebujeme výkon, potrebujeme veľa živín. V tom prípade odporúčam napríklad smoothies alebo rôzne vysokonutričné kaše. Máme tak k dispozícii množstvo cenných látok, vitamínov, minerálov a rýchlych cukrov.

Keďže smoothies sú mixované a kaše majú kašovitý charakter, náš žalúdok nepotrebuje mlieť dlhé hodiny potravu, životná energia nám ostane k dispozícii a my máme silu z dostatku živín.

Pavol Machnič, zdravysvet.sk, foto: shutterstock, internet