Žena, ktorá otvorila dvere do politiky ženám

V roku 1979 sa vo Veľkej Británii uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila konzervatívna strana. Na tom by možno nebolo nič výnimočné, keby sa po nich na miesto predsedu vlády neposadila vôbec prvá žena v histórii tejto krajiny, Margaret Thatcherová.

Margaret Thatcherová bola britská politička, ktorá si srdcia ľudí dokázala získať natoľko, že zastávala jednu z najvýznamnejších pozícii v krajine. 3. mája 1979 totiž zasadla do kresla premiéra, ktoré do tej doby zastávali výhradne muži.

Život pred vstupom do politiky

Margaret Thatcherová, vtedy ešte Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v anglickom meste Grantham v grófstve Lincolnshire. Prvé roky štúdia absolvovala na Huntingtower Road Primary School a získala štipendium na dievčenskom gymnáziu.

Vďaka usilovnosti a tvrdej práci požiadala o štipendium na Oxforde. Na prestížnu školu sa jej podarilo dostať a úspešne vyštudovala chémiu.

V roku 1946 sa dokonca stala prezidentkou univerzitnej konzervatívnej asociácie a začala sa zaoberať politikou. Po absolvovaní štúdia sa zamestnala vo vyštudovanom odbore.

Počas práce chemičky sa postupne začala viac angažovať v politike a stala sa členkou konzervatívnej strany.

Začiatky politickej kariéry

V roku 1951 sa zosobášila s vplyvným podnikateľom Denisom Thatcherom. O necelé dva roky neskôr porodila dvojičky Carol a Marka. Už v tej dobe bola aktívna v komunálnej politike.

V roku 1959 bola po prvýkrát zvolená do Dolnej snemovne. Počas prvých rokov predložila viacero zákonov, pričom sa zameriavala najmä na slobodu tlače a obmedzenie plytvania vládnymi výdavkami.

Počas svojho pôsobenia v opozícii sa stala hovorkyňou konzervatívcov, ktorí ju tiež vymenovali za tieňovú ministerku financií, neskôr aj hospodárstva a školstva.

Napriek tomu, že bola členkou konzervatívnej strany, výraznou mierou sa zaslúžila za dekriminalizáciu homosexuality. V roku 1970 sa vo vláde Edwarda Heatha stala ministerkou školstva, pričom sa zameriavala na podporu úplného sekundárneho vzdelávania na úkor primárneho.

Touto politikou si vytvorila nepriateľov najmä v akademických radoch. Voľby v roku 1974 sa pre konzervatívcov neskončili úspešne a teda jej miesto bolo len v opozícii.

V roku 1975 sa po odstúpení lídra konzervatívnej strany Heatha stala jeho nástupkyňou a stále viditeľnejšou a uznávanou političkou. To sa prejavilo v nasledujúcich voľbách v roku 1979, kedy jej strana zvíťazila a ona ako jej líderka sa stala predsedkyňou vlády.

Priority Margaret Thatcherovej

Ako jedna z najmocnejších žien na svete začala požadovať zmeny vo fungovaní domácej a smerovaní zahraničnej politiky. V domácej ekonomike preferovala oslabenie pozície štátu.

Medzi jej hlavné zahraničnopolitické aktivity patrila kritika Sovietskeho zväzu a preferovanie spolupráce so Spojenými štátmi, na čele ktorých v tom období stál Ronald Reagan.

Margaret Thatcherová s Ronaldom Reaganom

Vďaka ekonomickej prosperite Británie sa jej hladko podarilo zvíťaziť aj v nasledujúcich voľbách v roku 1983. Stranu doviedla k víťazstvu aj vo voľbách v roku 1987.

V závere toho istého roku však narazila na vnútrostranícke problémy, ktoré boli spôsobené jej postojom k Európskej únii. Členovia kabinetu jej navrhli, aby zo svojej pozície odstúpila.

Ich návrh prijala, no naďalej ostala aktívna v parlamente, kde pôsobila do roku 1992. Po odchode z parlamentu sa stala členkou Snemovne lordov. V roku 2008 sa jej zdravotný stav zhoršil.

Margaret Thatcherová, ktorá si vyslúžila prezývku Železná lady, 8. apríla 2013 napokon podľahla mozgovej mŕtvici vo veku 87 rokov.

puma, foto: SITA