Ženy žijú u nás o sedem rokov dlhšie ako muži, v EÚ sme na chvoste

Aj alkohol je príčinou, prečo ženy žijú dlhšie ako muži.

To, či ekonomika funguje ako má, závisí aj od fyzickej a duševnej dispozície ľudí, teda od ich celkového zdravotného stavu. Prejavuje sa to najmä tým, koľko rokov sa našinci dožívajú a v akom zdraví. V tomto ukazovateli síce už niekoľko rokov napredujeme, no stále sme na chvoste Európskej únie (EÚ), čo aj je jednou z príčin nášho zaostávania za životnou úrovňou vyspelých krajín EÚ.

Ženy na Slovensku sa dožívajú v priemere takmer 81 rokov. Ide o takzvanú očakávanú dĺžku života pri narodení. „Na prvý pohľad veľmi pekné číslo, až kým si v rebríčku nevšimneme, že patrí medzi najnižšie v EÚ,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Menej sa dožívajú ženy v piatich štátoch únie. Horšie ako my sú na tom len v Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku, ktoré je na úplnom chvoste s očakávanou dĺžkou života žien 78,5 roka. Najlepšie sú na tom Španielky, ktoré sa dožívajú až vyše 86 rokov.

Muži: alkohol a obezita

Z bežného štandardu nevybočujeme v tom, že podobne ako v iných štátoch, žijú u nás ženy dlhšie ako muži. Je to dané tým že mužom viac chutí alkohol, sú obéznejší, sú pod väčším psychickým stresom vzhľadom na to, že nesú väčšiu ekonomickú zodpovednosť za rodinu a páchajú aj viac samovrážd.

„Je všeobecne známe, že muži žijú o niečo kratšie ako ich nežnejšie polovičky. Neplatí to len na Slovensku, ale vo všetkých európskych krajinách. Očakávaná dĺžka života slovenských mužov je o zhruba sedem rokov kratšia ako v prípade žien.

Priemerný rozdiel medzi oboma pohlaviami v EÚ je 5,4 roka,“ objasňuje Glasová. Očakávaná dĺžka života chlapov na Slovensku pri narodení je takmer 74 rokov.

Rovnako ako v prípade žien, aj tu patríme k najhorším v únii. Napríklad takí Rakúšania sa dožívajú 79 rokov, Česi 76. Menej ako u nás žijú muži len v piatich krajinách, identických ako v prípade žien. Najhoršie sú na tom litovskí chlapi s priemerným vekom dožitia ani nie 70 rokov.

Vysoká miera chorobnosti

V čom sú príčiny veľkých rozdielov medzi nami a vyspelými krajinami? „Je to najmä vysoká miera chorobnosti na chronické neprenosné ochorenia súvisiaca s najnižším počtom rokov života prežitých v starobe v zdraví.

Máme jednu z najvyšších novorodeneckých úmrtností v EÚ a nadpriemerne vysokú úmrtnosť detí. Na Slovensku je po Portugalsku najvyšší podiel úmrtí na zápaly pľúc v EÚ.

Je tu nízka zaočkovanosť populácie voči chrípke a nízka miera skríningu nádorových ochorení,“ uvádza sa v analýze Centra pre liečbu drogových závislostí, ktorá vychádza u údajov správy OECD – Health at a Glance: Europe 2016.

K ďalším negatívam patrí aj vysoká návštevnosť urgentných príjmov, čo podľa analytikov ukazuje, že u nás zlyháva primárna zdravotná starostlivosť. Ďalším dôvodom je veľký počet sociálne znevýhodnených obyvateľov u nás.

Nejde pritom len o Rómov, ale najmä seniorov, z ktorých veľká časť sa nachádza vo finančnej núdzi a nemôžu si dovoliť kvalitnú zdravotnú starostlivosť. „Máme výrazný nedostatok zdravotných sestier, hlboko pod priemerom EÚ. Sme jediná krajina, kde ich počet klesá.

A to napriek tomu, že máme nadpriemerný počet absolventov lekárov a zdravotných sestier, ktorí však odchádzajú do zahraničia a do iných profesií, takže na Slovensku chýbajú,“ konštatujú analytici Centra pre liečbu drogových závislostí.

Podfinancovaná starostlivosť

Problémom v zdravotníctve je aj nedostatok financií v sektore. „Kým v relatívnom porovnaní na Slovensku podiel vynaložených finančných prostriedkov na zdravotníctvo z HDP sa dostal len na 7 percent, tak priemer v EÚ stúpal a v lepšie prosperujúcich krajinách s najlepším zdravím obyvateľstva dosiahol dokonca 10 až 11 percent HDP,“ popisujú analytici.

Ak sa na financovanie pozrieme cez peniaze, rozdiely sú ešte priepastnejšie. Na zdravotnú starostlivosť v prepočte na občana vynakladáme v priemere približne 1500 € ročne. Vo vyspelých štátoch západnej Európy je to však dvojnásobne a v niektorých prípadoch až štvornásobne viac.

Kašleme na vlastné zdravie

Nedostatočný je aj prístup našinca k vlastnému zdraviu. Bývalý šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor svojho času pre HN povedal, že ľudia na Slovensku majú nedostatky v zdravom stravovaní, aktívnom fyzickom pohybe, psychohygiene.

Slabá je prevencia proti fajčeniu či alkoholizmu a trápi nás aj nadváha a obezita. Pozitívnou správou uprostred záplavy negatív v zdravotníctve je, že hoci nie sme v porovnaní s inými štátmi únie na tom v dožití „hviezdne“, situácia sa zlepšuje.

Za posledných desať rokov sa vek dožitia na Slovensku zvýšil. Ženy sa dožívajú o 2,3 roka a muži až o 3,4 roka viac. „Zaraďujeme sa tak medzi TOP 10 krajín únie, v ktorých došlo za obdobie 2006 až 2016 k najvýraznejšiemu predĺženiu života,“ povedala analytička Glasová.

Najväčší pokrok za ostatnú dekádu dosiahlo Estónsko, kde sa vek dožitia žien predĺžil o 3,6 roka a mužov o až šesť rokov.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock