Životné prostredie ovplyvňuje naše zdravie viac, ako si myslíte

Často sa hovorí, že životné prostredie by sme mali chrániť pre ďalšie generácie. Toto tvrdenie však nie je celkom úplné, keďže to ovplyvňuje aj nás a podmieňuje vznik rôznych chorôb. S tým súvisí pojem environmentálne zdravie, ktoré hovorí o vplyve životného prostredia na naše zdravie.

Zdravie človeka ovplyvňuje viacero dôležitých faktorov. Jedným z nich je aj kvalita životného prostredia, v ktorom žijeme. Problematika jeho ochrany sa stáva čoraz dôležitejšou, keďže priamo súvisí s výskytom rôznych závažných ochorení.

Najzávažnejšími ekologickými hrozbami sú znečistené ovzdušie, hluk, znečistenie vody a pôdy či klimatické zmeny. Preto sa čoraz častejšie stretávame s ochoreniami dýchacieho systému, srdcovocievnymi ochoreniami, rakovinou, poruchami plodnosti či poruchami nervového systému.

Aká je teda súvislosť medzi nimi a životným prostredím?

Čerstvý vzduch len mimo civilizácie

Vzduch v mestách, ktorý dýchame nemá nič spoločné so zdravým a čistým vzduchom. Ten mestský obsahuje veľké množstvo prachových častíc, chemikálií vypúšťaných do ovzdušia či mestského smogu.

Najhoršie sú na tom práve väčšie mestá s prehustenou dopravou či priemyselnou výrobou. Ľudia žijúci v takomto prostredí preto často trpia ochoreniami dýchacích ciest, najmä astmou, ale tiež srdcovocievnymi ochoreniami a nádorovými ochoreniami.

Tieto závažné ochorenia ovplyvňujú kvalitu života a skracujú ho. Podľa dlhodobých analýz je práve znečistené ovzdušie najzávažnejšou environmentálnou hrozbou.

Medzi najrizikovejšie skupiny ľudí patria starší ľudia, tehotné ženy či veľmi malé deti. Otázkou však ostáva, ako takýmto ochoreniam predísť a ako sa v takomto prostredí chrániť.

Zo svetových metropol vieme, že ich obyvatelia využívajú rúška, ktoré ich chránia jednak medzi prachovými časticami, ale tiež aj pred vzduchom sa prenášajúcimi ochoreniami.

V našom prostredí ich využívanie ľudia často podceňujú, dokonca aj zosmiešňujú. Okrem tejto prevencie existuje ešte jedna možnosť, a to presťahovať sa do odľahlejších a menej znečistených častí krajiny. Nosenie rúška je však omnoho menej náročnou zmenou.

Hrozbou je aj hluk

Ďalším termínom, ktorý sa do popredia dostáva v posledných rokoch je environmentálny hluk. Ten spôsobujú všetky aktivity človeka a je neodmysliteľnou súčasťou nášho života.

Jeho hlavný problém spočíva v tom, že sme ho prestali vnímať, no napriek tomu nám stále škodí. Táto hrozba opäť súvisí najmä s mestami s frekventovanou dopravou a vyšším počtom obyvateľov.

Hluk u ľudí najčastejšie spôsobuje podráždenosť, nespokojnosť či rôzne negatívne pocity, ktoré ovplyvňujú našu celkovú duševnú a fyzickú pohodu. Závažným sprievodným javom environmentálneho hluku sú kardiovaskulárne ochorenia.

Podľa zistení totiž hluk spôsobuje zvýšený krvný tlak. Jediným spôsobom, akým sa pred ním dá ochrániť je dostatočná ochrana budov pred hlukmi z ulice či už doma, ale aj v práci.

Odborníci tiež radia, že práve hluk z ulice by mal byť jedným z hlavných ukazovateľov, ktorý by sme si mali všímať pri kúpe nehnuteľnosti. V každom meste sa určite nachádza minimálne jedna ulica, ktorá je menej hlučná.

Voda ako zdroj chorôb

O vode sa právom hovorí, že je základom života. Práve dostatok bezpečnej pitnej vody je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie jednou z podmienok zdravého životného prostredia.

O tom, že vo svete existujú krajiny, ktoré dostatok pitnej vody nemajú, už vieme. Problém nedostatku pitnej vody však na Slovensku našťastie nemáme.

Slovensko je totiž krajinou, ktorá disponuje veľkým množstvom podzemných aj povrchových zdrojov pitnej vody. Medzi nimi sa však nachádzajú aj také, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé.

Sú to najmä zdroje získavané zo skládky odpadu či priemyselných zón. Asi netreba hovoriť, že voda získaná z takýchto zdrojov spôsobuje infekčné či črevné ochorenia.

V prípade vody si teda treba poriadne overiť odkiaľ pochádza. Zárukou bezpečnosti ale nie je ani voda, ktorá vám tečie z vášho vodovodného kohútika.

Klimatické zmeny a ich dopad na zdravie

Zhoršovanie kvality životného prostredia má za následok aj klimatické zmeny, ktoré majú na naše zdravie tiež nepriaznivý účinok. Ide o zmeny v počasí ako sú teploty, zrážky či v horšom prípade prírodné katastrofy, ktoré majú na život človeka priamy dopad.

Začnime teda teplotami a tým, aký je ich dopad na zdravie. Najväčším problémom sú výkyvy teplôt, s ktorými sa v posledných rokoch stretávame čoraz častejšie.

Tie sú nebezpečné najmä pre ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, respiračnými ochoreniami či tiež pre celkovo citlivejších ľudí. Ďalším problémom je úhrn zrážok.

Stretávame sa totiž s obdobím sucha, ktoré strieda obdobie výdatných dažďov, ktoré spôsobujú záplavy. Tie zdravie človeka ohrozujú aj tým, že v takomto období je zvýšené riziko vzniku respiračných chorôb a chorôb spôsobených znečistenou vodou.

S klimatickými zmenami súvisia aj stále častejšie alergie. Tie začínajú trápiť aj starších ľudí, ktorí nimi nikdy predtým netrpeli. Klimatické zmeny a globálne otepľovanie dali tiež priestor pre vznik nových infekčných ochorení, o ktorých sme doteraz v našich zemepisných šírkach ani nechyrovali.

Veľmi častými sú choroby ako kliešťová encefalitída či lymská borelióza, ktoré sú prenášané kliešťami. Je možno len otázkou niekoľkých rokov, ako takýmto nedbanlivým spôsobom do nášho prostredia prilákame aj iné, ktoré sa zatiaľ vyskytujú len v tropických a subtropických oblastiach.

A nemusí to trvať ani tak veľmi dlho. Životné prostredie teda nechránime len kvôli nasledujúcim generáciám, ale aj kvôli nášmu zdraviu. Začať však treba práve od seba a často sú to úplné maličkosti, ktoré je treba zmeniť, aby sme zlepšili kvalitu nášho života.

puma, foto: shutterstock