Aféra, ktorá stála hlavu najsilnejšieho muža planéty

17. jún 1972 sa navždy zapísal do histórie Spojených štátov. Nestalo sa tak však kvôli významnej udalosti, na ktorú by Američania dodnes radi spomínali. V tento deň totiž vypukla aféra, ktorú ukončilo vyhlásenie 37. amerického prezidenta Richarda Nixona o jeho odchode z Bieleho domu. 

Ôsmeho augusta 1974 sa pozornosť Američanov a médií sústredila na vyhlásenie 37. prezidenta Richarda Nixona. Ten totiž urobil niečo, čo doposiaľ neurobil žiadny z jeho predchodcov. Rezignoval. Urobil tak v dôsledku aféry Watergate, ktorú odštartovala nepodarená lúpež.

Z novinárov sa stali vyšetrovatelia

Bola sobota 17. júna 1972 pol tretej ráno, keď si nočný strážnik komplexu budov Watergate vo Washingtone všimol niečo zvláštne. Zámok na dverách zadného vchodu bol prelepený tak, aby sa dvere celkom nezatvorili.

Privolal preto políciu, ktorá v kancelárii centrály Demokratickej strany zatkla päť nepozvaných hostí v oblekoch a rukaviciach. Páchatelia mali pri sebe väčší obnos stodolárových bankoviek, ktoré výrobným číslom po sebe nasledovali.

Mali pri sebe tiež vysielačky, fotoaparáty a odpočúvacie zariadenia. Všetko teda nasvedčovalo tomu, že nešlo o obyčajnú lúpež, ale skôr o umelo vykonštruovanú krádež, ktorej hlavným cieľom bolo nafotiť dôležité stranícke materiály.

Komplex Watergate

Jedným zo zadržaných bol bývalý agent CIA Jim Mc-Cord, ktorý bol navyše členom Nixonovho volebného štábu. U páchateľov sa navyše našiel adresár, v ktorom sa nachádzalo číslo Bieleho domu a meno jedného z prezidentských poradcov.

Prípadom sa okamžite začali zaoberať novinári, ktorí si túto senzáciu nemohli nechať ujsť. Medzi nimi boli aj dvaja novinári z denníka Washington Post Carl Bernstein a Bob Woodward.

Práve druhý menovaný sa obrátil so žiadosťou o pomoc na svojho človeka v FBI, ktorého identita bola utajená a vystupoval len pod prezývkou Deep Throat.

Práve vďaka týmto novinárom vyšlo najavo, že bankovky pochádzali z republikánskeho výboru pre znovuzvolenie prezidenta Nixona a boli určené na jeho kampaň.

Tá aj napriek týmto zisteniam nerušene pokračovala. V novembri 1972 sa prezident Nixon, ktorý sa od celého prípadu dištancoval, dokonca stal staronovým americkým prezidentom.

Všetky cesty viedli do Bieleho domu

Až začiatkom januára 1973 sa začal súdny proces s päticou páchateľov z Watergate a ďalšími dvomi obžalovanými. Tými boli Nixonov poradca Howard Hunt a poradca finančnej komisie výboru Gordon Liddy.

Všetci okrem Liddyho sa rozhodli ku všetkému priznať a vypovedali. Jeden z lupičov McCord dokonca priznal, že celá lúpež sa plánovala v kancelárii šéfa výboru Johna Mitchella.

To sa už nijako nepodarilo ľuďom okolo prezidenta ututlať a prípadom sa začal zaoberať aj Senát, ktorý zriadil vyšetrovaciu komisiu a vypočúval všetkých, ktorý by o afére niečo mohli vedieť.

Zlom prišiel v júli 1973, kedy jeden z asistentov z Bieleho domu vypovedal, že už v roku 1970 si prezident nechal nainštalovať do svojej kancelárie odpočúvacie zariadenia, ktoré mali všetko zaznamenávať.

Prezident Nixon aj po týchto zisteniach naďalej tvrdil, že o ničom nevedel. Na príkaz žalobcu však musel vydať všetky pásky, v ktorých sa však nachádzalo niekoľko medzier, prerušení a rôznych šumov.

Nixon sa stále viac vo svojich výpovediach zamotával a existovalo už len veľmi málo ľudí, ktorí mu ešte verili. Richard Nixon sa ocitol tvárou v tvár hroziacej ústavnej žalobe a možnému odvolaniu.

Preto spravil 8. augusta 1974 rázny krok a oznámil svoju rezignáciu: „Ako prezident musím klásť záujmy Ameriky na prvé miesto. Z toho dôvodu rezignujem na prezidentský úrad s platnosťou od zajtrajšieho poludnia.“

Po jeho odchode z úradu sa jeho nástupcom stal Gerald Ford, ktorý krátko po jeho nástupe Nixona omilostil. 40 ďalších aktérov aféry však také šťastie nemali a ocitli sa vo väzení.

Posledný otáznik okolo celej aféry zmizol až v roku 2005, kedy svoju identitu odkryla dôležitá osoba, ktorá sa vo veľkej miere zaslúžila o rozuzlenie celého prípadu. Novinárom pomáhal Mark Felt, ktorého dovtedy verejnosť poznala len ako Deep Throat.

puma, foto: internet