Aj slovenskí Židia sa stali obeťami antisemitizmu

25. marec 1942 je dňom, ktorý sa do histórie Slovenska zapísal čiernymi písmenami. Práve vtedy bol z Popradu vypravený prvý vlak, ktorý do koncentračného tábora viezol prvých slovenských Židov.

Písal sa 25. marec 1942. Vo svete vládla vojna a nekompromisná politika Adolfa Hitlera, ktorá je smerovaná najmä proti Židom. Slovenskí Židia boli na základe dohody s nacistickým Nemeckom umiestňovaní v sústreďovacích táboroch, ktoré sa nachádzali v Seredi, Žiline, Novákoch, Bratislave a Poprade.

Práve z Popradu bol vypravený aj prvý vlak, ktorý ich mal dopraviť až do Osvienčimu. Na zozname prvého transportu zo Slovenska boli židovské mladé ženy a dievčatá, ktoré museli nastúpiť do vlaku, ktorý bol určený na prepravu dobytka.

Podľa záznamov do neho nastúpilo až 1 000 žien a dievčat. Z vlaku malo v Osvienčime vystúpiť 999 z nich, o osude ktorých už ďalej rozhodovali nemeckí dôstojníci počas pravidelných selekcií. Prvý transport znamenal začiatok násilného odvliekania Židov zo Slovenska.

Slovenskí predstavitelia podporovali antisemitizmus

Vtedajší predseda vlády a zároveň aj zahraničia Vojtech Tuka spísal dohodu o tzv. kolonizačnom poplatku. Podľa tejto dohody bolo Nemecku zaplatených 500 ríšskych mariek za každého vysídleného Žida.

Celé vedenie vtedajšieho Slovenského štátu však konalo v súlade s Ústavou. Podľa ústavného zákona boli deportácie legálne. Väčšina ľudí si však myslela, že Židov zo Slovenska prepravujú kvôli práci.

Nič nenasvedčovalo opaku. Na tom, aby skutočnosť zakryli si dali poriadne záležať. V ďalších transportoch boli sústreďovaní najmä statní a zdraví muži a tak nič nenasvedčovalo tomu, že na väčšinu z nich v tábore čaká smrť.

Zo Slovenska bolo počas prvej vlny deportácií odvlečených takmer 60 tisíc Židov. Najčastejšie boli odvážaní práve do tábora smrti v Osvienčime a tých ďalších čakal podobný osud v Treblinke.

Prvá vlna transportov trvala až do 20. októbra 1942. Tá ďalšia nastala na jeseň roku 1944. Zo Slovenska malo byť odvlečených viac ako 65 tisíc Židov. Po vojne sa vraj vrátiť domov podarilo len 348 z nich.

Neľudskému zaobchádzaniu a ponižovaniu chceli Židia uniknúť. Mnohí sa snažili skrývať alebo utekali za hranice Slovenska. Najčastejšie unikali do Maďarska.

Len veľmi málo z nich malo šťastie a koncentračnému táboru sa nakoniec vyhli. Aj vďaka dobrým ľuďom, ktorí v tej dobe na Slovensku žili sa podarilo ukryť množstvo Židov.

Slovensko dnes patrí k štátom, v ktorom žije najviac vyznamenaných ľudí za pomoc židovskému obyvateľstvu. Celkovo je na Slovensku vyznamenaných už 556 osôb.

puma, foto: internet