Baťa – firma, ktorá vybudovala základy na spokojnosti zamestnancov

21. septembra uplynie už 128 rokov odo dňa, kedy sa Československo objavilo na svetovej mape významných značiek. V Zlíne súrodenci Baťovci založili firmu na výrobu obuvi, ktorú poznáme až dodnes.

História najznámejšej československej značky Baťa, ktorá sa zaoberala výrobou obuvi, sa začala písať v roku 1894. Snaha a energickosť mladého Tomáša Baťu priniesla svoje ovocie v podobe založenia živnosti.

Podnik rástol len veľmi pomaly a vedel, že bude musieť zvoliť inú stratégiu. Stal sa jeho majiteľom a hľadal možné riešenia. Zistil, že bez mechanizácie sa z krízy nedostane. Zapájanie strojov do procesu práce prinieslo zvýšenie produktivity a tiež prvé výrazné zisky.

Do krízy s chladnou hlavou

Ani 1. svetová vojna, ktorá sužovala celý svet, nepoložila Baťovu firmu na kolená. Za to mohla vďačiť objednávkam zo strany rakúsko-uhorskej armády, ktorej vojakom dodávala obuv. Podnik vďaka tomu stále rástol a dokonca strojnásobil počet zamestnancov.

Skutočné problémy priniesli až povojnové časy. Ani Baťova fabrika sa nevyhla ekonomickej kríze. Tomáš Baťa si ale prepúšťanie zamestnancov nechcel pripustiť, a preto sa rozhodol pre celkom iné riešenie.

Tým bola okamžitá likvidácia obuvi na skladoch a ich predaj za polovičné ceny. Spotrebitelia očarení jeho produktmi a ešte viac ich cenou doslova zaplavili jeho predajne.

Mohol si tak dopriať ďalšiu modernizáciu továrne. V roku 1927 ako prvý na svete zaviedol pásovú výrobu topánok. Pracovníci tak podávali maximálny výkon za najkratší čas, čo mu zabezpečilo obrovský nárast produktivity práce.

Podnikateľ so srdcom

Napriek tomu, že sa počet zamestnancov rapídne zvyšoval, žiadneho z nich nebral ako samozrejmosť. O ich blaho sa dokonale staral. Pre svojich zamestnancov nechal postaviť nemocnicu, obchody, športové a kultúrne zariadenia.

Zahájil tiež výstavbu obytných štvrtí, aby zabezpečil komfort svojich zamestnancov. Ani rodiny zamestnancov neostali bez povšimnutia.

V prípade, že sa rodina ocitla v núdzi, okamžite hľadal spôsob, ako jej pomôcť. Pre deti zamestnancov zároveň usporadúval letné tábory. Zamestnanci s takýmto prístupom nemohli byť nespokojní.

To, že je ich zamestnávateľom práve Tomáš Baťa, pre nich predstavovalo hrdosť a zvýšenie pracovnej motivácie. Neskôr založil aj školu, kde vyučoval mladých ľudí od 14 rokov, ktorí sa štúdiom pripravovali na prácu v jeho spoločnosti. Túžil vybudovať akúsi pracovnú rodinu, kde mladí ľudia budú pokračovať v šírení jeho mena.

Značku poznačila Studená vojna aj narastajúca konkurencia

V neskorších rokoch sa pravou rukou Tomáša Baťu stal jeho brat Jan, ktorý sa o firmu staral aj po Tomášovej tragickej smrti v roku 1932. Firma Baťa bola celosvetovým impériom a Československo bolo vďaka nemu najväčším vývozcom obuvi na celom svete.

Osud značky ovplyvnili najmä povojnové časy Studenej vojny. Železná opona, ktorá sa nad Európou zatiahla, mala za následok, že fabriky vo východnej Európe boli sprivatizované. Nevyhol sa tomu ani podnik v Zlíne, ktorý dostal nové pomenovanie Svit.

Jeho syn Tomáš Jan Baťa, ktorý prebral vedenie spoločnosti, sa sústredil na zachovanie výroby aspoň v západnom svete. Drsnej realite musela spoločnosť čeliť po konci studenej vojny, a to v podobe vzniku agresívnej konkurencie.

Modely museli prejsť okamžitou modernizáciou a inovácie museli byť zavedené v každej oblasti. Týmto zmenám sa firma prispôsobovala len veľmi ťažko.

Aj keď značka Baťa má dnes na trhu svoje miesto, ktoré jej právom patrí, nie je to už ten podnik, ktorý svojim zamestnancom ponúkal bezkonkurenčné výhody.

Musel upustiť zo svojho sociálneho cítenia a prejsť na taktiku, ktorú používajú všetci jeho konkurenti. Prispôsobiť sa predovšetkým potrebám zákazníka, keďže práve to predstavuje pre značku zisk. ν

puma, foto: internet