Bojoval za rovnoprávnosť, urobili z neho zločinca

12. júna 1964 si svoj rozsudok vypočul bojovník proti apartheidu Nelson Mandela. Súd v juhoafrickej Pretórii ho uznal vinným za plánovanie ozbrojenej akcie na zvrhnutie vlády a uložil mu trest doživotia.

Nelson Mandela sa preslávil ako bojovník proti apartheidu a prezident Juhoafrickej republiky. Za svoje aktivity, ktorých cieľom bolo zrovnoprávnenie černošského a belošského obyvateľstva, bol potrestaný a strávil 27 rokov vo väzení.

Až v neskorších rokoch začali byť jeho činy považované za hrdinské a zapísali sa navždy do histórie.

Detstvo strávil v kmeni

Nelson Mandela, vlastným menom Rolihlahla Dalibhunga Mandela, sa narodil 18. júla 1918 v juhoafrickej dedinke Mezvo. Jeho otec bol náčelníkom kmeňa Thembu.

V tomto kmeni bol známy pod menom Madiba. Prvé školské roky absolvoval v misijnej škole a po jej ukončení v štúdiu pokračoval na Wesleyanskej strednej škole.

Už tam sa ukazoval ako nadpriemerne inteligentný. Trojročné štúdium sa mu podarilo ukončiť o rok skôr. Po skončení strednej školy jeho kroky mierili do Clarkebury Boarding Institute v meste Ngcobo, odkiaľ však prestúpil na metodistickú Healdtown Comprehensive School vo Fort Beaufort.

Na University of Fort Hare študoval angličtinu, antropológiu, politiku a rímske právo. Práve tu sa zoznámil s Oliverom Tambom, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a tiež kolegom.

Už počas prvého roku štúdia na univerzite sa začal zapájať do aktivistických akcií. Na konci prvého roku štúdia sa zapojil do bojkotu Študentskej zastupiteľskej rady proti politike univerzity, za čo bol aj vylúčený.

Neskôr odišiel do Johannesburgu, kde študoval právo. Aj z tejto školy bol však vylúčený, keďže sa popri nej venoval aj politike a neuspel pri skúškach. V roku 1953 sa mu však napokon podarilo zložiť skúšky a začal pracovať ako obhajca.

Aktivista či zločinec?

Po ukončení štúdia Mandela pôsobil ako asistent v právnickej firme. Tu nadviazal kontakty s členmi Afrického národného Kongresu a tiež komunistickej strany.

Už v tej dobe sa mu najbližšou témou stala rovnosť rás a začal sa politicky angažovať. V roku 1942 sa stal členom kongresu a o dva roky neskôr založil Ligu mladých.

Vo voľbách v roku 1948 zvíťazila Národná strana, ktorá sa vyznačovala politikou zavedenia apartheidu. Mandela od tej doby organizoval množstvo bojkotov proti jej politike a smerovaniu krajiny.

V nasledujúcich rokoch sa dostal na vedúcu pozíciu v Lige mladých a na presadzovanie svojich cieľov zvolil cestu násilia. Organizoval povstania, za ktoré bol na krátky čas aj odsúdený.

Význam Ligy mladých stále narastal a počet jej členov sa rapídne zvyšoval. Mandela sa v roku 1961 stal veliteľom ozbrojeného krídla Ligy mladých, ktorá bola za vyvolávanie násilia vnímaná negatívne.

Jej členovia boli v nasledujúcich rokoch zatýkaní. Medzi nimi sa ocitol aj Nelson Mandela, ktorý sa postavil pred súd kvôli spiknutiu proti vláde. 12. júna 1964 ho súd uznal vinným a odsúdil ho na doživotie za plánovanie ozbrojeného prevratu.

Z väzenia do prezidentského kresla

Nelson Mandela v roku 1994.

Nelson Mandela bol z väzenia prepustený v roku 1990. Stalo sa tak vďaka aktivitám Ligy mladých, tlaku zo zahraničia a príkazu vtedajšieho prezidenta Frederika Willema de Klerka.

Už v roku 1991 sa z bývalého trestanca a predsedu Ligy mladých stal prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky. Svoje aktivity smeroval na prechod k demokratickej forme vlády.

Jeho úsilie vyvrcholilo v roku 1995, kedy bola prijatá nová ústava, ktorá zakazovala diskrimináciu menšín. Po uplynutí prezidentského mandátu pôsobil v spolku bojujúcom za ľudské práva a získal viacero ocenení.

Nelson Mandela zomrel 5. decembra 2013, kedy podľahol infekcii, s ktorou bojoval dva roky.

puma, foto: SITA