ČAPLOVIČ: Arogancia k prírode

Bojíme sa horúčav, máme strach z búrok, trápia nás povodne, ba už nás aj ohrozujú tornáda. Zabúdame, že rokmi sme sa kolektívne podpisovali na prítomných katastrofálnych klimatických zmenách. A bude ešte horšie.

Svet je čoraz viac opantaný arogantnou mocou tých, čo neskrývane chcú rozkázať aj vetru a dažďu, ktorí si z prírody urobili len lacný zdroj vzrastajúceho neskutočného bohatstva. Koristnícky sa správame k darom prírody, hodnotám, ktoré nám poskytuje, chováme sa ako pračlovek v dobách dávno minulých.

Berieme prírode takmer všetko, snažíme sa ju prispôsobiť svojím záujmom a cieľom. Odmietame jej pomáhať, zabúdame, že je dôležitou súčasťou nášho budúceho zdravého života a prežitia generácií.

Každodenne počúvame omieľané frázy politikov o potrebe chrániť prírodu, o význame opatrení prijímaných proti ohrozeniu našej planéty klimatickými zmenami.

Počúvame a mlčíme najmä vtedy, keď sa ozvú mocenské politické, finančné a ekonomické záujmy. Kážu o slobode podnikania, o potrebe ekonomického rastu vždy na prvom mieste, kašlú na prírodu, životné prostredie.

Práve títo koristníci podporujú drancovanie našej prírody, znečisťovanie ovzdušia a vodných zdrojov. Pred takmer štyridsiatimi rokmi Vladimír Mináč na pléne SNR vyriekol voči týmto mocibažným, ekonomickým záujmom túto vetu:

„Súdruhovia, ak nebude prioritou voda, nebude už žiadnych priorít“. Desaťročia uplynuli a naďalej je aj naša príroda, klíma a voda v ohrození. Ba v ďaleko väčšom, ako tomu bolo v minulosti.

Veľa sa píše o arogancii moci a zabúda sa, že práve v prístupe k našej prírode sa správame rovnako arogantne ako k človeku. Napokon človek a príroda majú spolužiť vo vyvážených interakciách, ktoré liečia a chránia našu prírodu a kultivujú aj človeka. Avšak prioritou spoločensko­‑politických zmien sú len na papieri.

Počujem, veď veľký balík financií z európskeho fondu obnovy ideme poskytnúť ochrane prírody a životného prostredia. Už vidím, ako krúžia predovšetkým ekonomické nie ekologické zoskupenia nad zdrojom peňazí. Zhltnú ich nenásytné firmy.

A prírode opäť zostane len drobný zostatok, aby sa nepovedalo. Ešte je tu skrytý optimizmus, že sa tak nestane a slovenská príroda sa skutočne zdravo nadýchne.

Dušan Čaplovič, bývalý poslanec NR SR