Česi sa nám po rokoch dobiehania opäť začali vzďaľovať

Pred šiestimi rokmi sme sa v životnej úrovni priblížili k Čechom takmer na dosah. Delilo nás od nich iba osem percent. Dnes je to už inak, zaostávanie slovenskej ekonomiky sa opäť po rokoch prehĺbilo, a to až na 13 percent. Hlavným dôvodom je, že všetky tri Ficove vlády rezignovali na reformy a svojím štýlom politiky „pestovali“ korupčné prostredie v krajine.

Hoci od rozdelenia bývalého Československa uplynulo už 25 rokov, slovenská aj česká ekonomika sa na seba stále veľmi podobajú. Strojárstvo a silná proexportná orientácia na trhy západoeurópskych krajín, s dominanciou Nemecka, je to, čo možno nájsť na oboch brehoch rieky Moravy.

„Vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) má priemysel jednu z najvyšších úrovní v Európskej únii (EÚ). Obe krajiny sa tiež radia medzi najotvorenejšie na svete,“ objasňuje ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Svetoví lídri v produkcii áut

Dominanciu v priemysle majú v jednej aj druhej krajine automobilky. V podiele vyrobených áut na jedného obyvateľa patrí Slovensko a Česko k svetovým lídrom. „Podiel automobilového priemyslu na HDP patrí spolu s Nemecko a Maďarskom k najvyšším v rámci EÚ,“ doplnil Koršňák.

Napriek podobnosti oboch ekonomík, je životná úroveň oboch krajín rozdielna. História nepozná obdobie, kedy by Slovensko bolo na tom ekonomicky lepšie ako Česko. A inak tomu nie je ani v súčasnosti. No od rozdelenia sme sa k Čechom výrazne priblížili.

Kým v roku 1993 sme na tom boli až o 40 percent horšie ako naši západní susedia, v tomto storočí sme sa k nim dostali na dosah. „Približovanie sa ekonomík sa zrýchlilo najmä v druhej polovici minulej dekády, keď sa na Slovensku naplno začali prejavovať efekty viacerých reforiem,“ vysvetľuje ekonóm Koršňák.

Prvá aj druhá Dzurindova vláda v tom čase zreformovala bankový sektor, ktorý bol po Mečiarových vládach v roku 1998 na pokraji bankrotu a s ním aj celá slovenská ekonomika. Výraznou konsolidáciou prešli aj verejné financie.

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu zas zrealizovala daňovú a dôchodkovú reformu a Svetová banka nás v tom čase označovala za svetového reformného lídra.

Bez reforiem zaostávame

Príchodom Ficových vlád však nastala zmena. Slovensko síce pár rokov ešte ťažilo z reforiem pravicových vlád, no v roku 2012 sa dobiehanie vyspelého západu zastavilo a na Česko sme pár percentuálnych bodov dokonca stratili.

Vtedy sme sa nachádzali približne na 92 percentách životnej úrovne Česka, dnes je to už len 87 percent. Dôvodov „zaradenej spiatočky“ je viacero.

„Od spomalenia reformného ťahu, cez vyčerpanie potenciálu aktuálneho ekonomického modelu, založeného na lacnej pracovnej sile a silných zahraničných investíciách, najmä v priemysle, až po dlhodobé zaostávanie v kvalite vzdelávania a podpory vedy a výskumu, potrebného k posunu ekonomiky do ďalšej fázy transformácie smerom k znalostne ekonomike,“ poukazuje na príčiny ekonóm Koršňák.

Ján Bystriansky, foto: SITA