Domov História Cesta k jednoduchému a bezpečnému zapaľovaniu ohňa

Cesta k jednoduchému a bezpečnému zapaľovaniu ohňa

0
0

V súčasnej dobe každodenne využívame množstvo nástrojov, ktoré považujeme za samozrejmosť. Nezamýšľame sa pri tom, kedy a za akých okolností vznikali a ani nad tým, ako sa postupne zdokonaľovali. Jedným z takých vynálezov je aj obyčajná zápalka, ktorá bola patentovaná 24. októbra 1836 v Spojených štátoch.

Oheň poznali už naši pravekí predkovia. Pri jeho rozkladaní však museli použiť omnoho náročnejšie spôsoby, ako je tomu dnes. Teraz stačí len škrtnúť zápalkou a oheň je na svete. Cesta k takémuto pokroku bola ale dlhá a kľukatá.

Vynálezca bez patentu

Za prvý krok k vynájdeniu zápalky môžeme považovať zistenie írsko-britského fyzika a vynálezcu Roberta Boyla. Ten už v roku 1680 zistil, že trením fosforu a síry vznikne oheň.

To bol dobrý základ pre ďalšie chytré hlavy, ktoré na tomto poznatku postavili svoju snahu o rýchle zapaľovanie ohňa. Prvá zápalka uzrela svetlo sveta v roku 1827.

Vyrobil ju britský lekárnik John Walker a jej dĺžka bola viac ako 90 centimetrov. Na jej konci sa nachádzala hlavička zo sírovodíka a peroxidu vodíka, ktorú stačilo škrtnúť o akýkoľvek povrch a oheň bol na svete.

John Walker však odmietol dať vynález patentovať, keďže chcel, aby ju mohol voľne využívať každý. Patent na ňu dostal až 24. októbra 1836 Alonzo Dwight Phillips. Svoj vynález nazval locofocos.

Nebezpečná práca v zápalkárni

V tom čase sa ale už zápalky na európskom kontinente vyrábali. Predávali sa najmä v Nemecku, avšak dnes ich nemôžeme považovať za bezpečné keďže sa mohli vznietiť veľmi jednoducho a ich nevýhodou bol aj zápach.

To však ani zďaleka nebolo jedinou nevýhodou zápalky. Zamestnanci, ktorý pracovali v továrňach na ich výrobu sa sťažovali na rovnaké zdravotné problémy.

Kvôli odumretej čeľusti im začali vypadávať zuby a odumieranie pokračovalo aj do iných dôležitých orgánov. Niektorí dokonca na svoju prácu doplatili aj vlastným životom.

V dôsledku toho ľudia dávali výpovede a nájsť ďalšie pracovné sily do zápalkární bolo takmer nemožné. Bolo totiž jasné, že ich problémy nie sú len náhodné a súvisia s prácou v továrni.

Dôvodom bola ich zdraviu škodlivá výroba. Vyrábali sa z bieleho jedovatého fosforu. Hrozilo, že ak sa tento problém nevyrieši, priemysel s výrobou zápaliek zanikne.

Premena zápalky

Prelom prišiel v roku 1845, kedy bol vynájdený amorfný červený fosfor, ktorý sa začal pridávať do hlavičiek zápaliek. Zápalka sa následne vznietila až potom keď prišla do kontaktu s konkrétnym povrchom.

Priekopníkmi sa stali Švédi, ktorí dali zápalkárskemu priemyslu novú nádej. Potom sa už začala veľká distribúcia „švédskych bezpečnostných zápaliek“.

Súčasťou balenia bol samozrejme aj škrtací pásik, ktorý sa ale nachádzal vo vnútri balenia. Keďže v tomto prípade dochádzalo k neustálemu kontaktu zápalky s pásikom, existovali obavy, že sa môže vznietiť nechcene.

Z toho dôvodu bol neskôr škrtací pásik presunutý na bočnú stranu škatuľky tak, ako to poznáme aj dnes. Škatuľky so zápalkami však boli nepraktické a veľké.

Pre tento problém nemohol spávať americký právnik Joshua Pusey, ktorému veľké balenie zápaliek vo vrecku prekážalo. V roku 1889 si nechal patentovať ploché a menšie balenia zápaliek.

Obrovský záujem o ne prišiel v roku 1897, kedy začali škatuľky plniť aj reklamnú funkciu. Vzniklo obrovské množstvo škatuliek s reklamami rôznych spoločností. Keď sa vám podarí k nejakej dostať dnes, ide o skutočný unikát a zberateľský kúsok.

puma, foto: unsplash, pixabay



  • Štefan Banič: významný, ale nedocenený

    3. júla 1914 prijal Americký patentový úrad vynález slovenského vynálezcu Štefana Baniča. …
Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VISKUPIČ: Predčasné voľby sú jediným riešením

Za SaS môžem povedať, že predčasné voľby sú v tejto vypätej situácii jediným riešením, chc…