Čo bolo, bolo… alebo o župách v minulosti…

Samosprávne kraje na našom území dnes voláme aj župami. Nie je to však nový názov. Základom administratívno‑územných jednotiek štátnej správy sa stali už od roku 1849. Nahradili tak predtým používané stolice v Uhorsku.

Hlavným útvarom župy bol municipálny výbor pozostávajúci z virilistov (osôb platiacich najvyššie priame dane) a z volených osôb spĺňajúcich predpísaný majetkový cenzus.

Na jej čele stál hlavný župan, ktorý bol vládnym úradníkom podriadeným Ministerstvu vnútra. Každá župa mala aj zástupcu župana, ktorý bol v niektorých situáciách dôležitejšou osobou z hľadiska kompetencií a reálnej moci.

Župu tvorili slúžnovské okresy. Na čele slúžnovského okresu stál tzv. slúžny vykonávajúci správu daného okresu. Volila ho šľachta (zemania) príslušného okresu.

Slúžny pôsobil najmä v súdnictve, neskôr sa zúčastňoval na politickej správe a vyberaní daní. Mal vlastných zástupcov – podslúžnych, ktorí zodpovedali za jednotlivé obvody.

V roku 1867 bolo v Uhorsku vytvorených šesťdesiatštyri žúp (sedemdesiatjeden vrátane Chorvátska‑Slavónska) a tento stav pretrval až do roku 1918.

Na území dnešného Slovenska existovalo sedem celých žúp – Liptovská s centrom v Liptovskom Mikuláši, Nitrianska s centrom v Nitre, Šarišská s centrom v Prešove, Tekovská s centrom v Zlatých Moravciach, Trenčianska s centrom v Trenčíne, Turčianska s centrom v Martine a Zvolenská s centrom v Banskej Bystrici.

Väčšia časť slovenského územia patrila do ďalších jedenástich žúp (Abovsko‑turnianska s centrom v Košiciach, Bratislavská/ Prešporská s centrom v Bratislave/Prešporku, Gemersko‑malohontská s centrom v Rimavskej Sobote, Hontianska s centrom v Šahách, Komárňanská s centrom v Komárne, Novohradská s centrom v Balážskych Ďarmotách, Oravská s centrom v Dolnom Kubíne, Ostrihomská s centrom v Ostrihome, Spišská s centrom v Levoči, Užská s centrom v Užhorode a Zemplínska s centrom v Novom Meste pod Šiatrom) a iba niekoľko slovenských obcí sa nachádzalo v správe dvoch žúp (Rábska s centrom v Rábe a Mošonská s centrom v Mosone).

Marcel Pecník, historik, foto: internet