Dankov ekonomický amaterizmus pokračuje, sú za tým kšefty

Ťahy Dankovcov začínajú pripomínať neslávnu éru Vladimíra Mečiara, keď sa štátne aktíva bezbreho rozdávali spriazneným podnikateľom, deformovalo sa podnikateľské prostredie, korumpovala sa justícia, prokuratúra aj polícia. Hospodárska politika sa robila len na oko, potrebné reformy sa odkladali a štátny dlh rástol. Slovenská ekonomika koncom 90. rokov preto skoro zbankrotovala.

Slovenská národná strana pokračuje v pochybných hospodársko-politických ťahoch. Potom, ako začiatkom roka hrozilo, že nepremyslené návrhy predsedu Národnej rady SR Andreja Danka na zníženie daní môžu rozvrátiť verejné financie, prichádza šéf SNS s ďalšími nepodarenými pokusmi.

Dankov dôchodok

Chce zvýšiť minimálny dôchodok, ale tak amatérsky, že to môže poškodiť Sociálnu poisťovňu a zväčšiť sklon živnostníkov k morálnemu hazardu v dôchodkoch, na čo by sme napokon doplatili my všetci vyššími daňami, alebo nárastom štátneho dlhu.

Danko navrhuje, aby suma najnižšieho dôchodku bola aspoň 30 až 35 percent priemernej mzdy. Kde na to vziať, sa šéf SNS, ako je mu to už príznačné, vôbec nestará.

„Treba jasne povedať, že ten, kto pracoval za mzdu na úrovni 244 €, a ten, kto platil poistné zo mzdy 1013 €, budú mať v dôchodkoch rozdiel len 65 €.

A to nehovorím o variante s naviazaním na 35 percent priemernej mzdy. Vtedy sa tento rozdiel zníži na 35,6 eura. “ povedala pre denník N expertka OĽANO na sociálne veci Ľubica Navrátilová.

Hovorí, že by chápala aj podporovala naviazanie rastu penzií na rast priemernej mzdy v kombinácii s infláciou, no „opierať sa o poctivosť práce, čo je nemerateľná veličina, je len politická rétorika“.

Danko totiž hovorí, že tí, ktorí poctivo pracovali a vyšiel im minimálny dôchodok, ktorý je dnes necelých 280 €, si zaslúžia viac.

Grécka cesta

Podobnými spôsobmi, o aké sa usiluje Danko, zvyšovali dôchodky aj v Grécku, kde navyše rozdávali aj 13. a 14. dôchodky.

Gréci, rovnako ako súčasná slovenská vláda, taktiež bezbreho zvyšovali platy štátnym zamestnancom a stavali diaľnice tam, kde ich ani nebolo treba.

Nemali však na to peniaze, „hody“ sa platili z dlhu. Aj preto v roku 2011 Grécko skrachovalo, čo viedlo k drastickému prepadu životnej úrovne väčšiny občanov.

Gréci doplatili na populizmus, aký dnes u nás reprezentuje Danko a bývalý premiér Robert Fico.

Čudný pokus na železniciach

Ďalším nepodareným divadlom od SNS je pokus o liberalizáciu vlakovej trate Žilina -Rajec, ktorý môže v konečnom dôsledku poškodiť obyčajných cestujúcich.

Hoci oficiálne za súťaž na liberalizáciu trate zodpovedá minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd), je jasné, že za tým je SNS, ktorá má svojho nominanta vo vedení štátneho vlakového dopravcu – Železničnej spoločnosti Slovensko.

Podľa expertov na železničnú dopravu sa liberalizácia vybraných vlakových tratí nemôže robiť prv ako sa pripraví plán dopravnej obsluhy celého Slovenska.

To znamená, že sa určí, kde a ako často majú premávať vlaky aj autobusy, zabezpečí sa ich integrácia, teda, aby oba dopravné prostriedky na seba nadväzovali, a aby autobusy neprichádzali na železničnú stanicu až po odchode vlakov.

Zároveň sa stanovia aj ďalšie štandardy dopravnej obsluhy, ako je dochádzková vzdialenosť, či maximálna doba prestupu. Až potom sa môže uvažovať o tom, či a ktoré trate sa pustia do liberalizácie, v ktorej o ne môžu súťažiť aj súkromní dopravcovia.

Nič také sa však zatiaľ na ministerstve dopravy, ani v železničnej spoločnosti neurobilo. „V súťaži o dopravcu na prvú trať môže ísť o machináciu a tender už môže mať vopred určeného víťaza.

Ministerstvo dopravy tvrdí, že prvý dopravca by mal jazdiť už od februára 2020. Ani po tom, čo boli informácie o tendri rok zverejnené, nie je možné nájsť dopravcu za 7 mesiacov.

Normálny čas férovej súťaže je dva až tri roky,“ myslí si bývalý šéf železníc na ministerstve dopravy Jiří Kubáček.

Praktiky ako za Mečiara

Ďalším prešľapom národniarov je blamáž, ktorú vyrobil ich bývalý nominant v Slovenskom pozemkovom fonde Dušan Hačko, ktorý mu do polovice roka 2017 šéfoval.

Ide o štátny fond, ktorý spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vedie nominantka SNS Gabriela Matečná.

Hačko pred vyše dvoma rokmi predal pozemky pod prístupovou cestou k nákladnej železničnej stanici v Snine, čím prakticky znemožnil viacerým tamojším podnikateľom využívanie železničnej dopravy v Snine.

Predajná cena pozemku bola výrazne podhodnotená, čo zaváňa korupciou. O prípade podrobne informoval denník N.

Výpalné

Pozemky získala firma Grimen, ktorú vlastní tamojší podnikateľ Jozef Gribanič, s ktorým sa Haško dobre pozná. Podnikateľ si namontoval na pozemok, cez ktorý viedla prístupová cesta na nákladnú stanicu, rampu.

Zamedzil tak ostatným podnikateľom prístup k vagónom. Za prístup vyberá vysoké „výpalné“. Železnice SR, ktoré pozemok využívali, voči tomu protestovali len verbálne.

Rovnako aj štátny nákladný prepravca ŽSSK Cargo. Keď sa štátne inštitúcie nevedia dohodnúť, zvyčajne na to dopláca bežný občan aj podnikatelia.

Vládna  estráda

Paradoxné je, že vláda SR zaradila okres Snina pre vysokú nezamestnanosť (takmer 10 percent) medzi najmenej rozvinuté regióny a v januári tam Pellegriniho ministri mali aj výjazdové rokovanie.

Okresu odklepli miliónovú pomoc zo štátneho rozpočtu, no na podnikateľov, ktorí trpia pre kšefty SNSákov s pozemkami, sa však vykašľali.

Keby sa vláda namiesto netransparentného rozdávania štátnych peňazí sústredila viac na skutočnú podporu podnikania, chudobným okresom by určite pomohla oveľa viac.

„Na jednej strane dávajú peniaze na rozvoj chudobného mesta, na druhej strane urobia prevod, ktorý nám všetkým skomplikuje podnikanie,“ povedal pre denník N sninský podnikateľ Dušan Brečka, ktorí patrí medzi tých, čo doplatili na kšefty nominantov Dankovej strany.

Ján Bystriansky, foto: SITA