Dlhodobá nezamestnanosť zapúšťa u nás silné korene

Ak sa vláda v krátkom čase nepustí do zásadných štrukturálnych reforiem, môžeme sa ľahko stať typickou „banánovou“ republikou“ s prebujnelou korupciou, kde o všetkom rozhodujú len oligarchovia a ich predĺžené ruky v politických stranách. Vražda investigatívneho novinára naznačila, že máme na to parádne našliapnuté.

Hoci počet ľudí bez práce na Slovensku už niekoľko mesiacov výrazne klesá, vláde ani ekonomike sa stále nedarí vysporiadať sa s fenoménom dlhodobej nezamestnanosti.

Slovensko ju má jednu z najvyšších v Európskej únii. Horšie na tom ako my je už len Grécko, Španielsko a Taliansko. „Ani silný ekonomický rast nedokázal úplne odstrániť štrukturálne problémy na trhu práce – Slovensko roky zápasilo s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných, ktorých uplatnenie na trhu práce bolo a je problematické,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Migrácia záchranou

Pre dlhodobú nezamestnanosť sa Slovensko dostalo do paradoxnej situácie. Bez práce je aktuálne 163 tisíc ľudí, no na druhej strane máme takmer 75 tisíc neobsadených voľných pozícií.

Zároveň ďalších 50 tisíc pracovných miest museli, pre nezáujem našincov, v slovenských fabrikách obsadiť ľudia z iných krajín, najmä zo Srbska či Ukrajiny.

„Pnutie na trhu práce sa za posledný rok zvýraznilo. Pokračuje istá miera nesúladu medzi ponukou a dopytom, pričom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je možné pozorovať hlavne v priemysle a nesúlad potom na trhu práce pomáhajú zmierňovať pracovníci zo zahraničia,“ popisuje situáciu hlavná analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Kašleme na školstvo

Dôvodov nelichotivej situácie na trhu práce je viacero. Takmer všetky z nich majú spoločného menovateľa – strach slovenských vlád z reforiem. Najmä troch z nich, na čele ktorých už viac ako desaťročie stojí premiér Robert Fico.

Najdôležitejšími z nich sú reforma školstva, zdravotníctva, podnikateľského prostredia, reforma justície, ktorá by zásadným spôsobom zvýšila vymožiteľnosť práva či rómska reforma.

„Dlhodobá nezamestnanosť je spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Reformy, nie uniformy

Početnú skupinu medzi nezamestnanými tvoria Rómovia, ktorí podľa odhadov prevažujú medzi ľuďmi, ktorí prácu nemajú.

„Deti, ktoré nemajú predškolskú prípravu a vyrastajú v rómskych osadách sú predurčené na to, aby nezískali potrebné vzdelanie a stali sa z nich iba poberatelia sociálnych dávok,“ myslí si bývalý splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku Peter Pollák, podľa ktorého by sa vláda mala viac venovať reforme ako mediálnemu predvádzaniu sa ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara v uniformách v rómskych osadách.

Ak sa vláda v krátkej dobe nepustí do potrebných reforiem, začnú nás zahraničné firmy obchádzať, ekonomický rast sa spomalí a staneme sa menej konkurencieschopní.

To je cesta k zaostávaniu a chudobe, v prostredí ktorých sa zvyčajne veľmi darí korupcii. „Nedostatok zamestnancov sa začína objavovať ako jeden z dôvodov tlmenia investičných plánov do budúcnosti,“ uviedol analytik Koršňák jeden z vážnych dôsledkov, ktorý môže našu ekonomiku v budúcnosti výrazne poznačiť.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock