GP SR zrušil obvinenie Pčolinskému i Haščákovi. Politici mu chcú obmedziť právomoci

Už beztak nepokojné slovenské politické vody ešte viac rozvírila minulý týždeň Generálna prokuratúra SR. Zrušenie obvinenia väzobne stíhaného bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a zrušenie obvinenia proti finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi vyvolali politické škriepky i debaty o nutnosti odobrať generálnej prokuratúre niektoré kompetencie.

Výpovede kajúcnikov nestačia

Vladimír Pčolinský bol vo väzbe od 29. marca tohto roka. Vtedy ešte riaditeľa tajnej služby obvinili z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40 000 eur.

Generálna prokuratúra SR minulý týždeň zrušila obvinenia Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania. Exšéf SIS bol zároveň prepustený z väzby. Podľa námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý Pčolinskému a Kollárovi zrušil obvinenia, neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, a to pre závažné procesné pochybenia a absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali.

Kandera uviedol, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil námestník GP.

Neexistujúce dôkazy

V ten istý deň zrušil Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka aj obvinenia voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke v súvislosti s kauzou Gorila.

Haščák čelil obvineniu pre zločin podplácania a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Obvinenie Ľubomíra Arpáša sa týkalo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku a obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho manželka bola obvinená pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Generálny prokurátor zdôraznil, že stíhanie obvineného je možné len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Po preskúmaní veci sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu (NS) SR, že „orgánom činným v trestnom konaní sa v predmetnej veci nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili“.

Zneužívanie OČTK na politické procesy

Rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR vyvolali okamžite množstvo reakcií politických predstaviteľov. Podľa opozície zrušenie obvinenia voči exšéfovi SIS potvrdzuje zneužívanie orgánov činných v trestnom konaní na politické procesy, vybrané osoby sú napádané prostredníctvom manipulovaných výpovedí nedôveryhodných svedkov.

Šéf mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini žiada vyvodenie politickej zodpovednosti. Okrem policajného prezidenta Petra Kovaříka by mali podľa neho vo funkciách skončiť aj minister vnútra Roman Mikulec a expremiér Igor Matovič (obaja OĽANO) so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom.

Chcú mu oklieštiť právomoci

Celkom iný názor na celú kauzu má časť koalície, ktorá hovorí o potrebe zmeny Trestného zákona, najmä paragrafu 363, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť trestné stíhanie.

„Existencia, a hlavne reálne využívanie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku tak, ako to urobila Generálna prokuratúra SR, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte. Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov, prakticky celej súdnej sústavy SR,“ uviedla vicepremiérka a líderka Za ľudí Veronika Remišová Remišová.

Sporná časť Trestného poriadku, vďaka ktorej môže generálny prokurátor zrušiť rozhodnutie v prípravnom konaní, by sa mala modifikovať aj podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Lukáša Kyselicu (OĽANO), ktorý chce začať diskusie o novelizácii s ministerstvom spravodlivosti, ako aj s poslancami. Legislatívu by navrhoval zmeniť tak, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.

Upozornil, že zúženie paragrafu si dala vláda aj do programového vyhlásenia. So zmenou súhlasí aj SaS. Rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku o zrušení obvinení exšéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému a ďalším potvrdzujú podľa šéfa SaS Richarda Sulíka správnosť zámeru programového vyhlásenia vlády zrušiť takéto oprávnenia šéfa prokuratúry.

Vládny kabinet sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazal, že bude „dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“. Na základe dohody na koaličnej rade má preskúmať zúženie tohto paragrafu pracovná skupina.

Generálny prokurátor či štatista?

Podľa Slovenskej advokátskej komory (SAK) je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Odporuje to ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku. Vyjadrenie politikov i ich snahu obmedziť právomoci generálnej prokuratúry skritizoval na tlačovej konferencii aj samotný generálny prokurátor. Ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista, uviedol Žilinka.

Trestný poriadok v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora pritom nie je prípustný opravný prostriedok.

„Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka. V prípade, ak došlo k porušeniu zákona, generálny prokurátor podľa jeho slov musí mať právo rozhodnúť. Zároveň skritizoval politikov, že sa k rozhodnutiam generálnej prokuratúry vyjadrujú a kritizujú ho za ne. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným.

Sme rodina stojí za GP

Generálneho prokurátora podporilo hnutie Sme rodina. To súhlasí s vyjadrením Žilinku. „Ak sa politik vyjadruje k rozhodnutiu GP bez toho, aby poznal dôvody rozhodnutia, tak to prispieva iba k rozoštvávaniu spoločnosti,“ skonštatovalo tlačové oddelenie hnutia.

Je potrebné pripomenúť, že toto hnutie má s oslobodeným Pčolinských úzke väzby. Okrem toho, že bol na posť šéfa SIS nominovaný práve hnutím Sme rodina, v poslaneckom klube sedia až dvaja jeho rodinní príslušníci – brat Peter a manželka Adriana.

ano, TASR, foto: TASR/Martin Baumann