Ján Bystriansky: Keď sú naše dane v plecniaku…

Platíme štátu veľa daní alebo málo?

To je otázka, ktorú sa z času na čas pýtajú niektorí ekonómovia a dosť často aj bežní ľudia pri pohľade na výplatnú pásku, kde sa im už niekoľko rokov zjavuje kolónka celková cena práce.

To je hrubá mzda plus odvody, ktoré zo mzdy platí za zamestnanca firma. Nie hrubú mzdu, ale celkové náklady (tzv. superhurbá mzda) posudzuje firma, keď sa rozhoduje, či niekoho prijme alebo nie.

Okrem toho platíme aj iné dane, napríklad DPH v obchode či koncesionárske poplatky alebo daň za byt.

Keď to sčítame a podčiarkneme, vyjde nám, že až vyše 60 percent zo superhrubej mzdy odvádzame štátu. Platíme teda veľa daní alebo málo?

No, závisí to od toho aké kvalitné služby od štátu dostávame. Daň nemusí byť nutné zlo, ako to niektorí nazývajú. Môže a má to byť cena za verejné služby.

Kvalitné verejné služby. Nie také, aké nájdete napríklad v nemocniciach, kde na vás už interiér na prvý pohľad pôsobí, akoby ste prešli Lewisovou čarovnou skriňou a nevstúpili do rozprávky, ale do zabudnutého sveta z čias hlbokého socializmu, ktorý sa odvtedy nezmenil.

Podobné príklady sú aj v školstve, ktoré u nás patrí medzi najhoršie v EÚ alebo na cestách. Mnohé štátne cesty vyzerajú ako mierne zvlnená morská hladina či rešeto, a nie ako komunikácia po ktorej sa máme bezpečne dopraviť z bodu A do bodu B.

Ak tomu pridáme skutočnosť, že niektoré dane končia v plecniaku na benzínke alebo na účtoch oligarchov v daňových rajoch, tak potom odpoveď na otázku – platíme štátu veľa daní – znie: platíme nehorázne veľa!