Domov Ekonomika Každá piata rodina nemá rezervu ani na mesiac

Každá piata rodina nemá rezervu ani na mesiac

0
0

Koronakríza prevetrala peňaženky Slovákov. Každá piata rodina v súčasnosti nemá rezervu už ani na jeden mesiac, ukázal prieskum. Na nečakané situácie, akou je aj koronakríza, treba podľa vyjadrení bankárov myslieť vopred a vytvárať si pre takéto prípady finančnú rezervu.

Finanční analytici tvrdia, že na zvládnutie nepredvídaných situácií, akou bola napríklad koronakríza, je ideálne mať vytvorenú rezervu vo výške niekoľkých mesačných platov.

Takáto rezerva sa dá vytvoriť aj pravidelným odkladaním menších súm. Nízke úroky na sporení sú síce faktom súčasnosti, avšak sporiť by sme mali podľa odborníkov aj za týchto okolností.

Správne finančne zabezpečený človek má podľa Michala Orlovského zo Slovenskej sporiteľne vytvorenú finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov.

Podľa PR manažérky 365.bank Lindy Valko Gálikovej platí, že Slováci by si mali odkladať približne 10 % mesačného príjmu.

V prípade neočakávaných udalostí by sme mali byť podľa nej schopní z úspor fungovať niekoľko mesiacov, prípadne aj pol roka.

„Samozrejme, čím vyššiu finančnú rezervu máme, tým dlhšie budeme vedieť čerpať z ušetrených peňazí,“ uviedla Linda Valko Gáliková.

Situácia sa stabilizuje, možno opäť šetriť

K finančnému zabezpečeniu vie podľa Orlovského dopomôcť aj poistenie voči nepredvídateľným situáciám, taktiež je potrebné majetok chrániť pred infláciou a myslieť na dôchodok.

Uplynulé mesiace potvrdili, že práve pripravení ľudia zvládali následky pandémie lepšie ako ostatní. Avšak situácia sa začína pomaly stabilizovať.

„V prípade sporiacich účtov vidíme, že sa situácia stabilizuje a klienti nesiahajú častejšie po svojich úsporách, ako to bolo v období prvých dní a týždňov od vypuknutia pandémie.

Naopak, objemy depozít začali mierne stúpať, čo signalizuje, že klienti začali opäť šetriť,“ povedala hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. Taktiež klientské dáta 365.bank naznačujú mierne oživenie.

Takmer všetci Slováci v súčasnosti tvrdia, že si svoje financie chcú strážiť viac. Deväť z desiatich opýtaných v prieskume Slovenskej sporiteľne potvrdilo, že plánujú vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky.

Väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viac zdrojov príjmu. Podľa prieskumov 365.bank tri pätiny populácie plánuje sporiť aj naďalej tak ako doteraz, dokonca tretina ešte viac.

Ostatní, ktorí si rezervy nevytvárali, majú teraz podľa Gálikovej ideálnu príležitosť prehodnotiť svoje doterajšie návyky a hospodárenie.

Spraviť si prehľad a sporiť

Ako prvé je dôležité spraviť si prehľad vo svojich príjmoch a výdavkoch. Takto budeme vedieť, koľko peňazí a na čo každý mesiac míňame, ako základ pre naplánovanie prípadných zmien.

Pri vytváraní finančnej rezervy je pritom podľa bankárov kľúčová pravidelnosť. Ideálne je preto vytvoriť si trvalý príkaz, v rámci ktorého nám každý mesiac pribudne na sporení tá istá suma peňazí.

Pri sporení platí aj ďalšie pravidlo – najskôr by sme mali sporiť a až potom míňať, nie naopak.

Existujú rôzne sporiace účty, stavebné sporenie, či vkladné knižky. Okrem klasických sporení, kde si peniaze odkladáme trvalým príkazom, nám pritom môžu pomôcť aj tie automatické, ktoré sú vhodným doplnkom a spôsobom, ako si usporiť ešte viac.

Fungujú podľa Gálikovej na princípe zaokrúhľovania platieb nahor, pričom rozdiel, ktorý nám takto vznikne, sa automaticky odošle na sporenie a úročí.

„Malé čiastky peňazí sa „tajne presúvajú na podúčet“ a takto ich klient vedome neminie,“ dopĺňa spoločnosť FinGO.sk. Je to vítané, lebo zo skúsenosti FinGO.sk si klienti každý mesiac nájdu množstvo dôvodov, prečo si nedokážu z výplaty nič odložiť.

red, SITA, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VISKUPIČ: Predčasné voľby sú jediným riešením

Za SaS môžem povedať, že predčasné voľby sú v tejto vypätej situácii jediným riešením, chc…