Každý minister „dostal“ spolupracovníka, ktorého musel poslúchať

V rubrike V tieni vám budeme prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí majú zaujímavé informácie, ktoré by mali ostať tabu. S podmienkou anonymity sa nám však podarilo sa s nimi porozprávať.

Prvýkrát sme v rámci tejto rubriky oslovili vysokého štátneho úradníka, ktorý nám prezradil ako to funguje na ministerstve hospodárstva.

Ste vysokým štátnym úradníkom na Ministerstve hospodárstva už viac ako dvanásť rokov a napriek tomu ste súhlasili s rozhovorom. Prečo?

Sú na to dva základné dôvody. Prvý je, že dnes každý berie ministerského úradníka ako nečestného človeka, ktorý iba chodí a berie úplatky.

Druhý dôvod je, že to, čo hovorím, teda úplatky a finančné dohody, trvalo zastrešujú štátni nominanti na úrovni ministrov, štátnych tajomníkov a vedúcich úradov (vedúci úradu je tretím najvyšším úradníkom ministerstva, ktorý je schvaľovaný vládou a podpisuje všetky finančné veci, pozn. redakcie), medzi ktorých určite nepatrím.

Aj napriek tomu, že pôsobíte na ministerstve hospodárstva už oveľa dlhšie, v prvej časti nášho rozhovoru sme sa chceli dotknúť Vašej osobnej skúsenosti s pôsobením súčasných opozičných strán, teda Strany Sloboda a Solidarita (SaS). Aký bol teda Váš osobný pocit?

Nezabudnuteľná bola najmä doba pôsobenia ministra Jahnátka, a to kvôli roztrieštenosti ministerstva na dve SMER-ácke vetvy – nitriansku a východniarsku.

Na činnosť ministerstva vtedy mali vplyv dvaja ľudia – p. Široký, ktorý, ako majiteľ Plastiky Nitra, ovládal svojho bývalého riaditeľa a neskôr ministra Jahnátka a p. Paška, ktorý ovládal okresného a neskôr krajského predsedu Smeru v Košiciach a zároveň štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva p. Žigu (Peter Žiga, štátny tajomník ministerstva hospodárstva 2006-2010, minister životného prostredia 2012 – 2016, minister hospodárstva od 2016, strana SMER, pozn. redakcie), za asistencie p. Ferencza (Vojtech Ferencz, generálny riaditeľ sekcie stratégie ministerstva 2006 – 2010, štátny tajomník ministerstva životného prostredia 2012 – 2016, štátny tajomník ministerstva hospodárstva od 2016, strana SMER, pozn. redakcie), vtedy ešte vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie.

Ale v tejto časti rozhovoru sa zatiaľ pýtam na súčasnú takzvanú opozíciu, hoci mnohí už nie sú členmi strany SaS.

Áno, Vašu otázku ste smerovali inde, teda k strane SaS. Všetci sme boli očarení z toho, že po ľuďoch ako Jahnátek, Žiga a Ferencz prišli mladí, nezainteresovaní a v celku dynamickí šéfovia ako boli minister Miškov (Juraj Miškov, minister hospodárstva 2010-2012; pozn. redakcie) a štátny tajomník Martin Chren (štátny tajomník 2010-2011, po kauze Hayekovci poradca ministra hospodárstva; pozn. redakcie).

Zo začiatku boli aktívni, slušní, milí a vôbec, budili dojem snahy niečo konečne zmeniť v ekonomike a hospodárstve na Slovensku.

Čiže to nakoniec tak vôbec nebolo?

Rád by som povedal že áno, ale nebolo.

A prečo?

Po prvotnom ošiali iného, teda čestného prístupu, sme začali zisťovať, že na činnosť ministerstva v tom čase mal vplyv údajný sponzor SaS p. Sabol, ktorý bol zároveň hlavným konštrukčným technikom zamestnávateľskej organizácie Republikovej únie zamestnávateľov.

Samozrejme, ten mal, podľa môjho názoru, záujem sa zúčastniť hlavne na štátnych obchodoch a s tým súvisiacich dotáciách, ktoré sa týkali fotovoltaiky, teda solárnych panelov v oblasti energetiky, a tiež obchodov v oblasti minerálnych olejov.

No a  mal takisto riadiť schvaľovanie projektov zo štrukturálnych fondov. Lenže to je už nemoc, ktorá postretne každého sponzora strany a ministra.

Chcete tým povedať, že napriek tomu, že strana Sloboda a Solidarita trvalo odmieta model SMER-u, ktorému vyčíta prílišnú spojenosť s takzvanými sponzormi strany, robila to takisto?

O tom sa nemusíme ani rozprávať, je to proste tak a to dokonca rovnakým spôsobom – každý minister „dostal“ ako spolupracovníka jedného zo sponzorov strany a toho musel poslúchať.

Povedali ste že každý minister takéhoto človeka „dostal“, ako to myslíte?

Tak ako hovorím, keď bol najprv p. Chren odmietnutý na koaličnej rade ako príliš mladý na funkciu ministra hospodárstva, bola funkcia daná p. Miškovovi, potom tam bolo cítiť vplyv p. Sabola.

Ale to čo hovoríte nemá nič spoločné s demokraciou….

Nie som politický komentátor a nehodnotím demokraciu na Slovensku, iba to, čo som zažil ako úradník.

Už tri otázky nazad váham ako vlastne viete to, čo hovoríte dokázať, aj keď ste jeden z najkvalifikovanejších ľudí na ministerstve hospodárstva…

Dnešná situácia má pre slušných ľudí výhodu v tom, že sú všetky zmluvné vzťahy zverejňované, preto Vám neodpoviem konkrétne, ale len otázkami – existuje zmluva medzi p. Sabolom a p. Brhelom (označovaný ako hlavný sponzor SMER-SD a neoficiálne najbohatší človek na Slovensku, pozn. redakcie) týkajúca sa predaja a podmienok častí podielov solárnych elektrární na Slovensku?

Odvolal p. Miškov riaditeľa SARIO (Robert Šimončič, v Cibulkových zoznamoch registrovaný ako bývalý agent ŠTB pôsobiaci v USA v spolupráci s Jurajom Širokým a Danielom Futejom – poisťovňa UNION, Váhostav a pod., pozn. redakcie) a následne ho opätovne vymenoval?

Bola súkromná budova na Trnavskej ceste prenajatá za nevýhodných podmienok pre väčšinu organizácií ministerstva hospodárstva, ako SARIO,  MH Invest a Slovenská energetická a implementačná agentúra, a nikomu nevadí, že polovica priestorov je prázdna?

A nepredĺžil tento nájom minister Hudák, resp. Žiga? Nevadí tiež to, že ministerstvo hospodárstva zaplatilo súkromnej firme, pravdepodobne až v posledný moment pred nástupom nového ministra v roku 2012, viac ako dvestotisíc eur za nezmyselnú štúdiu, ktorá sa zaoberala podielom azbestu na konštrukcii budovy?

A tiež sa nikto nezaoberal časovou súvislosťou kúpy jachty vtedajšieho ministra so schvaľovaním dotácií pre americkú firmu vyrábajúcu turbodúchadlá v Prešove? Proste, preskúmajme zmluvy na ministerstve, nakoniec zverejnila ich pravicová vláda, a potom poďme ďalej ku komentárom.

 Viete to povedať aj jasnejšie?

Áno viem, ale nie som politik a nemám žiadny záujem na tom, aby som niekomu poškodil, ale ukážem Vám toto….

 Aha…. už chápem čo tvrdíte. Prečo ste si odkladali všetky tieto materiály?

To je veľmi jednoduché, história tejto krajiny nie je popísaná iba pozitívnymi správami a udalosťami. Ja si síce plním svoju úlohu voči štátu, ale sú tu aj ľudia, ktorým na osude tejto krajiny vôbec nezáleží, preto si všetky profesionálne zážitky dokumentujem…

A prečo to hovoríte až teraz?

To je jednoduchá odpoveď. Pýtate sa až teraz, ale to, čo hovorím týmto nekončí.  Nie je na mne, aby som skúmal všetkých nominantov takzvaných strategických podnikov a ich prepojení na takzvaných sponzorov politických strán.

Mimochodom, v predstavenstvách a dozorných radách je ich takmer stošesťdesiat, ktorí sa vymenia po každých voľbách, avšak nedajte sa zmiasť, popri nich pôsobí ešte takmer dvojnásobok strategických poradcov formou firiem, fyzických osôb a poradcov predstavenstiev.

Títo sú tam väčšinou za odmenu a žiaden Radičovej zákon sa na nich nevzťahuje, čiže nikto netuší, prečo zarábajú dvakrát viac ako predseda vlády Slovenskej republiky.

V poriadku ale myslíte si, že sa toto politické zlyhanie týka výsostne toho, čo predseda SaS označil za takzvanú podnikateľskú vetvu strany Sloboda a Solidarita?

To by sme boli naivní a vysvetlím Vám to jednoducho bez komentovania politiky… V parlamente dnes za SaS ako poslanci sedia ľudia, ktorí u nás na ministerstve obchodovali s dotáciami a to dokonca priamo v zelenom dome (sídlo strany Sloboda a Solidarita, pozn. redakcie) a z kraja, ktorý sa dnes pasuje ako ide zatočiť s extrémizmom.

A sedia tam žiaľ aj ľudia, ktorých iní poslanci parlamentu a mimovládne organizácie usvedčovali z opisovania kníh a tí zase dnes kandidujú za županov v tom istom kraji (p. Klus bol v roku 2010 podozrivý z odpísania kapitol knihy od p. poslanca Beblavého, na čo mu Univerzita Mateja Bela odmietla udeliť titul docenta a spravila tak až v následnom termíne, pozn. redakcie).

Čiže to poviem veľmi jednoducho, bez ohľadu na to, či sa niekto pomýlil, čo je dnes najčastejšia výhovorka politikov, musí každý prijať svoju zodpovednosť a nemal by viac pôsobiť v slovenskej politike.

Váš postoj je pochopiteľný, ale aj napriek tomu, že sme Vás dnes vyzvali ku konkrétnej téme týkajúcej sa konkrétnej politickej strany, boli by ste ochotný popísať pomery na ministerstve hospodárstva v súčasnosti?

Ako ste mi navrhli, budeme v tomto rozhovore pokračovať, ale stále platí to čo som povedal, nikto nečestný by v slovenskej politike pôsobiť nemal, preto, keď tak niekto pôsobí, musí sa zmieriť s tým, že o pomeroch na ministerstvách niekto musí začať rozprávať, čiže budem aj ja.

Ste prvým priekopníkom ktorý sa ma na to opýtal a držím vám v tomto palce.

Ďakujem Vám za rozhovor.

Martin Sokol, foto: SITA