Keď moc padla do rúk socialistov

7. novembra uplynie 102 rokov od veľkej udalosti, ktorá sa významnou mierou ovplyvnila ruské dejiny. Práve vtedy v Petrohrade vypukol veľký prevrat, ktorý sa do histórie zapísal ako Veľká októbrová socialistická revolúcia.

Prvé nepokoje už vo februári

Rusko sa v rozmedzí rokov 1907 až 1914 nachádzalo v období, ktoré sa označuje ako Dumská monarchia.

V priebehu týchto rokov sa tu vystriedali až štyri vlády, pričom najúspešnejšou z nich bola vláda Piotra Stolypina, ktorý sa pokúsil uskutočniť viacero významných reforiem v oblasti ekonomiky, školstva, súdnictva, miestnej správy a mnohých iných.

V ich úspešnej realizácii ho však zastavil atentát z 1. septembra 1911, pri ktorom zahynul. V nasledujúcich rokoch bolo Rusko aj vďaka nemu na vrchole prosperity.

Priemyselná výroba naberala na obrátkach, čoho hlavným dôsledkom bol obrovský nárast robotníkov, z ktorých sa sformovala stredná vrstva obyvateľstva.

Tí začali vytvárať prvé politické strany. Medzi tie najvýznamnejšie patrili umiernení socialisti, prezývaní aj menševici a radikálni socialisti, známi ako boľševici.

Obdobie prosperity však zastavila prvá svetová vojna, do ktorej sa Rusko zapojilo v roku 1914. Obyvatelia začali pociťovať nedostatok potravín, avšak cársky režim bol na tieto problémy prikrátky.

Ekonomické problémy pretrvávali naďalej, pričom sa situácia vyhrotila v marci 1917, kedy v Petrohrade vypukol generálny štrajk. Namiesto upokojenia situácie nasledovala vlna násilností, ktoré vyústili do Februárovej revolúcie.

Jej výsledkom bola abdikácia cára Mikuláša II. a ustanovenie Dočasnej vlády na čele s kniežaťom Georgijom Ľvovom. Tá však nemala dlhé trvanie. Rozpadla sa 2. júla a novým premiérom sa stal Alexandr Kerenskij.

Nastolenie sovietskej vlády

Medzi nespokojnými boľševikmi stále pretrvávala nespokojnosť s Dočasnou vládou. Ich podporu získal Vladimir Lenin, ktorý boľševikov presvedčil, že jedinou možnosťou je Dočasnú vládu zlikvidovať a nahradiť ju vládou Sovietu.

Prvý pokus prišiel 7. júla 1917, kedy vypuklo povstanie, ktoré bolo vojenskými jednotkami potlačené. Boľševici sa však ani po tomto nevzdávali. Situácia v krajine sa ešte viac vyostrovala.

25. augusta 1917 sa chaotickú situáciu pokúsil vyriešiť veliteľ armády generál Kornilov, ktorého snahy však vyústili do obrovských nepokojov naprieč celým Ruskom.

Jedinou možnosťou pre boľševikov bolo rozpútať ozbrojené povstanie. Kerenskij, ktorý stále stál na čele vlády, vedel, že povstalcov musí zastaviť, inak hrozí pád vlády, po ktorom budú nasledovať veľké zmeny v krajine.

Tak sa aj stalo 24. októbra, podľa gregoriánskeho kalendára 6. novembra, kedy ozbrojené zložky začali obsadzovať kľúčové body Petrohradu a večer dokonca v Zimnom paláci zablokovali členov Dočasnej vlády.

Rozpútali sa obrovské konflikty. Po výstrele z krížniku Aurora, vošli boľševici do paláca. Tu sa uskutočnili strety medzi nimi a členmi vlády.

V nasledujúci deň bol vydaný manifest o zrušení Dočasnej vlády, pričom jej kompetencie mal prebrať Petrohradský Soviet. Všetka moc tak prakticky padla do rúk boľševikov.

Zaujímavosťou ostáva, že väčšina obyvateľov Ruska v tej chvíli vôbec neriešila zmeny v krajine, keďže len málokto veril, že prinesú zmenu, ktorá by ich zasiahla v pozitívnom zmysle.

Oslavy VOSR aj dnes

Deň vypuknutia revolúcie si Rusi pripomínajú až dodnes. Veľká časť Rusov si totiž myslí, že práve táto historická udalosť podnietila ekonomický a tiež politický pokrok krajiny.

Len zlomok z nich si myslí, že išlo o tragickú udalosť. Práve tento deň je u Rusov druhým najoslavovanejším sviatkom po Novom roku.

puma, foto: internet