Macron prišiel o väčšinu v parlamente

Vo Francúzsku sa minulú nedeľu konalo druhé kolo parlamentných volieb, ktoré súčasného prezidenta vôbec nepotešili. Emmanuel Macron prišiel o doterajšiu väčšinu kresiel v parlamente. V 577-člennom Národnom zhromaždení bude mať jeho blok iba 245 kresiel.

Prezidentova centristická aliancia Spolu! (Ensemble!) skončila síce s výrazným náskokom na prvom mieste, v dolnej komore parlamentu však získala len 245 kresiel, teda o 44 menej, než potrebovala na zaistenie absolútnej väčšiny.

Druhá skončila ľavicová koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) pod vedením Jeana-Luca Mélenchona, ktorej poslanci v novozvolenom Národnom zhromaždení obsadia 135 kresiel.

Výrazné zisky zaznamenala aj krajne pravicová strana Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, ktorá si podľa AFP vybojovala 89 kresiel a stala sa tak najsilnejším pravicovým zoskupením v parlamente.

Macrona čaká náročné vládnutie

Analytici predpovedajú, že po strate parlamentnej väčšiny čaká prezidenta Macrona, ktorý bol v apríli znovuzvolený na druhé funkčné obdobie, náročné obdobie vládnutia a ťažkosti pri presadzovaní avizovaných reformných plánov.

Podľa pozorovateľov sa bude zrejme musieť dohovárať o schvaľovaní jednotlivých zákonov s pravicovými stranami, alebo sa pokúsiť získať na svoju stranu časť opozičných alebo nezávislých poslancov.

Premiérka Élisabeth Borneová avizovala, že hneď od pondelka začne hľadať spojencov v záujme vytvorenia „fungujúcej parlamentnej väčšiny“.

Priznala však, že povolebná situácia, v ktorej žiaden z blokov nedisponuje väčšinou kresiel, predstavuje riziko pre politický vývoj v krajine.

Ministri v súčasnej Macronovej vláde ešte v nedeľu priznali, že volebné zisky koalície – ktorá stratila väčšinu kresiel – sú „sklamaním“.

Predseda parlamentu neobhájil mandát

V tábore kandidátov vládneho bloku Spolu! (Ensemble!), ktorí boli porazení v nedeľných parlamentných voľbách vo Francúzsku, sa ocitol aj doterajší predseda Národného zhromaždenia Richard Ferrand.

Ako vo svojom statuse na sieti Twitter upozornil francúzsky historik Maxime Michelet, ide o veľmi ojedinelú udalosť v dejinách francúzskej politiky.

Naposledy sa tak stalo v roku 2002, keď neobhájil svoj poslanecký mandát Raymond Forni, a predtým až v roku 1849, keď nebol do tejto funkcie znovuzvolený Armand Marrast.

Do parlamentu sa však neprebojovali ani ďalší blízki spolupracovníci prezidenta Emmanuela Macrona, súčasní či bývalí členovia jeho vlády.

Ide napríklad aj o predsedu poslaneckej skupiny Republiky v pohybe (LREM) Christopha Castanera, ktorý zastával funkciu ministra vnútra, či troch členov súčasnej vlády – Brigitte Bourguignonovú, Amélie de Montchalin a Justina Benina – tí budú musieť podať demisiu, ako poznamenal denník Le Parisien.

Po nezískaní absolútnej väčšiny v parlamente mnohí analytici práve toto oslabenie tábora „macronistov“ považujú za ďalšiu veľkú ranu zasadenú Macronovi vo voľbách.

Le Penová je spokojná

Líderka krajnej pravice Marine Le Penová historický výsledok svojej strany v druhom kole parlamentných volieb privítala. Do budúceho Národného zhromaždenia tak podľa svojich slov pošle „zďaleka“ najvyšší počet poslancov (89).

„Táto skupina (poslancov) bude zďaleka najväčšia v histórii našej politickej rodiny,“ povedala Le Penová pred svojimi sláviacimi priaznivcami v meste Henin-Beaumont na severe Francúzska.

Volebná účasť v nedeľňajšom druhom kole parlamentných volieb bola pomerne nízka – iba 46,23 percenta. Ide o najnižšiu účasť od roku 1958. Novozvolení poslanci budú mať päťročné volebné obdobie.

Francúzsko čakajú kompromisy

Francúzsko je prezidentskou republikou, ale tieto voľby dodali váhu Národnému zhromaždeniu, zhodnotil politológ Christian Delporte z Univerzity Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines.

Táto situácia bude vyžadovať kultúru kompromisu, na akú Francúzsko nie je zvyknuté.

„Zvyčajná prax je taká, že skupina koaličných poslancov hlasuje o návrhoch zákonov ako jeden muž a opozícia sa obmedzuje na pozíciu diváka. To už nebude možné. V záujme schválenia reforiem bude potrebné diskutovať a robiť ústupky,“ hovorí Delporte.

Rast extrémov – ľavicových i pravicových – má na svedomí sociálna kríza, napríklad kúpyschopnosti, a kríza identity, ktorá sa týka prisťahovalectva, tvrdí expert.

„Mnohí Francúzi majú pocit, že vláda sa o nich nestará, čo sa prejavuje v nízkej volebnej účasti alebo v snahe o radikalizmus: riešenia, ktoré navrhujú Le Penová a Mélenchon, sú veľmi odlišné, ale spája ich práve myšlienka radikalizmu, veľkého zásahu proti elitám, ktoré pohŕdajú ľuďmi a profitujú zo systému, ktorý udržiavajú.

Hnutie žltých viest je príkladom. Demonštrácie zmizli, ale nie sila nespokojnosti, ktorá sa v nedeľu prejavila vo volebných urnách,“ zakončuje Delporte.

ano, TASR, foto: TASR/AP