NAĎ: Rok v rezorte

V dnešných dňoch nás všetkých zamestnáva vládna kríza. Osobne som preto veľmi rád, že som mal v tomto týždni – popri všetkom ruchu okolo koaličnej krízy – možnosť odprezentovať výsledky práce môjho tímu za rok nášho pôsobenia v rezorte obrany. Dovoľte mi ich krátko zhrnúť aj pre čitateľov týždenníka Koment.

Ústrednou témou volieb – a aj našej práce v rezorte – bol boj proti korupcii a snaha o transparentnosť. Tak teda krátka bilancia: nákup vozidiel 4×4 sme s podporou Úradu pre verejné obstarávanie stopli úplne a na nákupe vozidiel 8×8 ušetríme – vďaka prijatým opatreniam – minimálne 81 miliónov eur.

V rámci upratovania po zdedenom stave sme podali 7 trestných oznámení – zatiaľ. To hovorí samo za seba.

Boj proti korupcii je však povinná jazda. Dlhodobo mi ide hlavne o to, aby sa z rezortu obrany a Ozbrojených síl Slovenskej republiky stala výkladná skriňa tohto štátu. To predpokladá v prvom rade napravenie dlhodobého podfinancovania rezortu.

Hlavným míľnikom preto bolo predovšetkým dosiahnutie výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP – napriek covidu, napriek ekonomickej kríze. Len na infraštruktúru sme v minulom roku minuli 100 miliónov eur. A len na výstroj vojakov napríklad takmer 18 miliónov eur. V týchto trendoch chceme pokračovať.

Prvý rok v rezorte však nebol len o mojich „plánoch”. Zapojenie tisícov príslušníkov OSSR do boja proti covidu a predovšetkým úspech operácie Spoločná zodpovednosť je bezprecedentným úspechom, o akom sa mi ani nesnívalo.

A dalo by sa pokračovať… prijatie základných strategických dokumentov po 16 rokoch, ocenenie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku ako jednej z najlepších, zlepšenie vzťahov s bezprostrednými susedmi vo V4 podpisom dohôd, čo roky ležali v šuplíku.

Popri tom všetkom ostal čas aj na trocha človečiny: vyhlásenie Vojenského činu roka, či spoluprácu OSSR s detskými domovmi na letných táboroch či vianočných stromčekoch. Kopec dobrej roboty. Najvyšší čas krízu uzavrieť a pokračovať naplno v tejto práci.

Jaroslav Naď, minister obrany