Nástrahy alternatívnych spôsobov stravovania (1. časť)

V posledných rokoch sa stáva trendom experimentovanie so stravovaním a hľadanie najvyhovujúcejšieho spôsobu výživy. Nejde o diétu a ani o rozmar, ale skôr o životný štýl, ktorého vyznávači veria, že vylúčením určitých jedál z jedálnička prospejú svojmu telu. Platí to však stopercentne?

Vegetariánstvo má rôzne podoby

Asi najrozšírenejším spôsobom stravovania, ktorý zaraďujeme medzi alternatívne, je vegetariánstvo. Vo všeobecnosti sa za vegetariána považuje ten, kto vôbec nekonzumuje mäso.

Existujú však viaceré formy vegetariánstva, ktoré sa od seba odlišujú. Najmenej prísnou formou vegetariánstva je semivegetariánstvo, pre ktorého vyznávačov je neprípustné len červené mäso a všetko ostatné vrátane bieleho mäsa, rýb, vajec a mliečnych výrobkov konzumovať môžu.

Medzi základné formy vegetariánstva patrí napríklad aj laktoovovegetariánstvo, ktoré vylučuje všetky druhy mäsa, no povoľuje mliečne výrobky, vajcia či ryby.

Vyznávači laktovegetariánstva zas nekonzumujú mäso a vajcia, no povolené majú mliečne výrobky. Podskupinou vegetariánov sú aj ovovegetariáni, ktorí nejedia nič, čo pochádza zo zvierat, okrem vajec.

Jednou z najprísnejších foriem vegetariánstva je vegánstvo, ktoré úplne vylučuje všetky živočíšne potraviny a povoľuje len potraviny rastlinného pôvodu.

Najprísnejšie podmienky stravovania dodržiavajú vitariáni, ktorí konzumujú len surové rastlinné plody.

Nevýhody a riziká vegetariánstva

V prípade vegetariánstva je dosť náročné presne pomenovať riziká, ktoré obnáša. Veľmi totiž záleží na samotnej jeho forme.

Základným pilierom, ktorým by sa mali vegetariáni riadiť je to, že v prípade vylúčenia živočíšnych potravín, je nutné nahradiť ich rastlinnými potravinami, ktoré sú bohaté na deficitné živiny.

Nevyvážená vegetariánska strava totiž vedie k poruchám zdravia, najčastejšie k anémii, spomalenému rastu, u žien k poruchám menštruačného cyklu, či infekčným ochoreniam.

Najväčšie nástrahy číhajú najmä na deti, tehotné a dojčiace ženy, dospievajúcich teenagerov, starších ľudí, či pacientov, ktorých strava by mala byť obzvlášť vyvážená a pestrá.

Najzákladnejším pravidlom pre všetkých, ktorí sa teda rozhodnú stravovať podľa zásad vegetariánstva je, aby bol jedálniček zostavovaný obzvlášť starostlivo a aby v ňom boli zastúpené všetky živiny, ktoré organizmus pre správne fungovanie potrebuje.

Prospešná aj nezdravá makrobiotika

Ďalšou alternatívou v stravovaní je makrobiotika, ktorá vychádza z východnej filozofie. Základné potraviny v makrobiotickej strave tvoria celozrnné obilniny a varená zelenina. Človek, ktorý sa podľa nej stravuje, by mal mať jedálniček zostavený tak, aby obilniny tvorili asi 50 % objemu stravy.

Tepelne spracovaná a kvasená zelenina by mala tvoriť ďalších 30 %, v 15 % by mali byť zastúpené morské riasy a 5 % stravy makrobiotika by mali tvoriť polievky.

Medzi doplňujúce potraviny patrí ovocie mierneho pásma, orechy, ryby či morské plody. Vyznávači takéhoto spôsobu stravovania teda úplne odmietajú mäso, mliečne výrobky, vajcia, či cukor.

Aj v makrobiotike ale rozoznávame viacero stupňov podľa ich prísnosti. Na túto diétu či spôsob stravovania majú vedci rozličné názory.

Riziká teda súvisia s tým, ako prísny režim stravovania si vyznávači vyberú. Z makrobiotickej výživy, najmä z jej najprísnejších foriem, ale vo všeobecnosti vyplýva, že výrazne obmedzujú okrem živočíšnych aj rastlinné potraviny.

To zapríčiňuje nedostatočný príjem živín. Dôsledkom potom môže byť nedostatok energie, deficit bielkovín, železa, vápnika a vitamínov A a C, či esenciálnych mastných kyselín. Takýto nedostatok má na fungovanie organizmu rozhodujúci a nepriaznivý vplyv.

Odborníci sa ale zhodujú, že miernejšie stupne makrobiotiky, ktoré povoľujú aj hydinové mäso a obmedzujú len červené mäso, mlieko, cukor, biele pečivo a vyprážané jedlá môžu mať na človeka pozitívny vplyv.

Makrobiotická strava

Princípy oddelenej stravy

Ďalšou alternatívou v stravovaní je oddelená strava. Tá tvrdí, že bielkoviny a sacharidy by sa v strave nemali vyskytovať súčasne. Dôvodom toho je, že sacharidy sa rozkladajú v zásaditom prostredí, no trávenie bielkovín prebieha v prostredí kyslom.

Ak sú teda sacharidy a bielkoviny konzumované súčasne, v tráviacej sústave musí súčasne vznikať kyslé a aj zásadité prostredie, čo mimoriadne zaťažuje organizmus.

To má potom za následky rôzne poruchy zdravia. Základným princípom oddelenej stravy teda je, že v dennom jedálničku by sa mali nachádzať buď potraviny bohaté na bielkoviny, alebo výhradne potraviny, v ktorých prevažujú sacharidy.

Ďalším dôležitým princípom takejto stravy je aj to, že strukoviny obsahujú veľké množstvo bielkovín a sacharidov, a preto je nutné ich zo stravy úplne vylúčiť.

Zásadou stravovania vyznávačov oddelenej stravy teda je, že strava by mala byť na 80 % zásadotvorná a z 20 % kyselinotvorná.

Z väčšej časti by teda v strave malo byť zastúpené ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, zemiaky, tmavá ryža či huby. Z tej menšej časti by sa v strave malo nachádzať mäso, ryby, vajcia a syry.

Oddelená strava len krátkodobo

Z takéhoto stravovania vyplývajú isté výhody, ale aj nevýhody. Medzi pozitívne stránky oddelenej stravy patrí ľahšia stráviteľnosť jedál, menšia pravdepodobnosť výskytu tráviacich ochorení a ťažkostí, ako napríklad zápcha či pálenie záhy.

Jednou z pozitívnych stránok oddelenej stravy je tiež, že vďaka dodržiavaniu jej zásad sa mnohým ľuďom podarilo schudnúť, keďže ide o nízkoenergetickú diétu.

Existujú však aj nevýhody a riziká, s ktorými dodržiavanie oddelenej stravy súvisí. Po konzumácii jedál, ktoré majú zvýšený obsah sacharidov, môže v organizme dôjsť k výrazným zmenám hladiny cukru a koncentrácii inzulínu v krvnom obehu.

Vzhľadom na to, že takáto strava odpútava pozornosť od tukov a dochádza k ich nesprávnemu výberu, môže prispievať k vzniku mnohých chorôb. Riziká vznikajú najmä pri dlhodobom dodržiavaní diéty, keďže obmedzuje pestrosť stravy.

puma, foto: depositphotos, internet