Nástrahy pracovného života

Pracovná vyťaženosť je v dnešnej uponáhľanej dobe u ľudí pomerne častým javom. Vyčerpanie, stres, depresie a únava sú problémy, ktoré pozná takmer každý človek, ktorý sa nachádza v pracovnom kolotoči. Ak to však v práci preháňate, môžete si spôsobiť poriadne zdravotné problémy.

Medzi civilizačné ochorenia sa v posledných rokoch zaraďujú aj choroby, ktoré súvisia s prepracovanosťou. Pracovný kolotoč, nátlak šéfa a nedostatok voľného času na oddych si čoraz viac na ľuďoch vyberá svoju daň.

Problémom je tiež to, že ide o časté a dosť skryté ochorenia. Človek dlhšiu dobu ani nemusí vedieť, že takýmto ochorením trpí. Povedzme si teda, o aké choroby ide, ako sa prejavujú a tiež to, ako im je možné predísť.

Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia sa do teórie prvýkrát dostal v roku 1974, kedy ho pomenoval a vysvetlil Herbert J. Freudenberger. Podľa jeho definície ide o stav, kedy je jednotlivec vystavovaný častej únave a frustrácii.

Tá je spôsobená tým, že sa človek príliš oddá veci a spôsobu života, ktorý ale nesplnil jeho požiadavky a očakávania. Jednoduchšie povedané ide vlastne o stav, kedy človek v dôsledku vyčerpanosti stráca nadšenie a jeho výkon v práci sa postupne zhoršuje.

Jeho prejavy sú dosť často podceňované, prípadne nevšimnuteľné. Prejavuje sa častou únavou, depresiou a stavmi úzkosti. Samotné ochorenie má viac fáz, ktoré sa prejavujú rôzne.

Prvá fáza je azda najskrytejšia a človek si počas nej nevšimne, že smeruje k problému. Vyznačuje sa totiž nadšením a 100-percentným nasadením pre danú činnosť. V tejto fáze má človek snahu splniť si každý sen a kladie na seba príliš veľké požiadavky.

Ďalšia fáza má zas presne opačné prejavy. V nej človek začína pociťovať nechuť z práce, no jeho pracovné nasadenie je stále veľké. Tretia fáza ešte stupňuje nechuť a sklamanie z práce a nedosiahnutia vopred stanovených, často nereálnych predsavzatí.

Kvôli tomu je človek čoraz častejšie frustrovaný a depresívny. Naviac však okrem psychických problémov začína pociťovať aj časté bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku a tiež zníženú imunitu. Preto je často vystavovaný chorobám.

Predposledná štvrtá fáza je už typická tým, že človek býva často apatický voči svojej práci. Posledná fáza sa už tak ako vyplýva zo samotného názvu prejavuje úplným vyhorením, nechuťou a celkovou frustráciou.

To už priamo ohrozuje zdravie človeka, čo predstavuje závažný problém. Duševné problémy priamo smerujú k tým fyzickým.

Chronický únavový syndróm

Ďalším častým problémom, ktorý sa vyskytuje pri prehnanom pracovnom nasedení je chronický únavový syndróm. Ako to už vyplýva zo samotného názvu ide o únavu, ktorá sa u človeka prejavuje čoraz častejšie a neskôr sa dokonca stane vašou neoddeliteľnou, hoci nechcenou súčasťou.

Ako však zistiť, že únava, ktorá je prirodzená sa mení na chronickú? Pomerne jednoducho. Z klasickej únavy sa jednoducho človek dokáže vyspať a na ďalší deň sa cíti oddýchnutý a je pripravený na nové výzvy.

Tá chronická však len tak jednoducho spánkom neodíde. Hoci si človek večer ľahne vyčerpaní do postele, má problém zaspať. Ráno sa teda ani náhodou nebudí oddýchnutý, práve naopak.

Okrem toho sa u takéhoto človeka častejšie vyskytujú choroby, ktoré súvisia so zhoršením imunitného systému. U človeka sa neskôr začnú prejavovať časté zápaly, zvýšená teplota, bolesti hlavy a tiež zväčšené a bolestivé lymfatické uzliny.

Ak si chcete spraviť rýchly test, či vám podobné ochorenie hrozí, skúste odpovedať na pár základných otázok. Máte problém s pamäťou a sústredením?

Pociťujete bolesti v hrdle a slabosť svalov? Trpíte často bolesťami hlavy? Mávate často problém so zaspávaním, prípadne váš spánok nie je zdrojom odpočinku?

Mávate pocit zvýšenej teploty a zimnicu? Ak ste na viacero otázok odpovedali áno, je dosť pravdepodobné, že vaše telo vystavujete práve chronickému únavovému syndrómu.

Tetánia

Ďalším ochorením, ktorým trpia vystresovaní a prepracovaní ľudia je tetánia. Tá sa podobne ako predchádzajúce vyskytuje u ľudí, ktorí sú často vystavovaní stresu, nedodržiavajú pravidelný stravovací a tiež pitný režim a nachádzajú sa v kolobehu, z ktorého niet cesty von.

Najväčší varovný signál, ktorým toto ochorenie dáva o sebe vedieť je tetanický záchvat. Ten sa prejavuje búšením srdca, slabosťou, lapaním po dychu, brnení v končekoch prstov a celkovým stavom úzkosti.

Človek si ho dosť často zamieňa s infarktom, no našťastie nejde o život ohrozujúci stav. Týmto ochorením najčastejšie trpia ženy vo veku od 20 do 30 rokov.

Zmeňte režim a návyky

Je niekoľko rád, ktoré vám zaručia, že podobným problémom nebudete vystavený. Treba však predovšetkým myslieť na to, že je to práve prehnané pracovné nasadenie a nesprávny životný štýl, ktorý vedie k vypuknutiu týchto ochorení.

Je teda jasné, že prvou vecou, ktorú by ste mali v živote redukovať je stres. Spoločným menovateľom všetkých takýchto ochorení je práve on. Ak im chcete predchádzať, prípadne ich liečiť podniknite zmenu stravovacích návykov.

Či už ide o jej pravidelnosť, alebo prirodzenú vyváženosť vášho jedálnička, ide o dôležitý krok, ktorý by ste pri prevencii, prípadne pri liečbe mali spraviť.

Skúste si tiež nájsť dostatok času na relax. To však neznamená, že máte často ležať na gauči pri pozeraní televízie. Relax totiž môže predstavovať aj prechádzka, prípadne nejaká fyzická aktivita, ktorá vám spôsobuje radosť. Tiež si zapamätajte, že dlhý spánok prevenciou nie je.

Viac ako na jeho dĺžku, dbajte skôr na jeho kvalitu a pravidelnosť. Sem‑tam sa tiež skúste vytrhnúť z pracovného kolotoča a nezabúdajte na to, že človek nie je stroj, ale ľudská bytosť, ktorej telo dá veľmi rýchlo najavo, že s niečím nie je spokojné.

puma, foto: shutterstock