Domov Zahraničie Neformálny summit EÚ a krajín západného Balkánu: prepojenosť a bezpečnosť regiónu

Neformálny summit EÚ a krajín západného Balkánu: prepojenosť a bezpečnosť regiónu

0
0

Lídri členských štátov Európskej únie a 6 partnerských krajín západného Balkánu sa minulý týždeň stretli v Sofii, v Bulharsku na svojom plánovanom neformálnom summite, ktorý stanovil jasné koordináty spolupráce pre nasledujúce obdobie.

Počas uplynulého týždňa sa konal neformálny summit EÚ s krajinami západného Balkánu, ktorého cieľom je ponuka členstva v EÚ týmto krajinám.

To by mohlo priniesť stabilitu do bezprostredného susedstva Európskej únie. Stretnutie sa koná po viac ako desiatich rokoch, posledný summit sa s týmito krajinami uskutočnil v roku 2003, bola mu preto tentoraz venovaná aj dostatočná pozornosť.

Partnerské krajiny západného Balkánu

Za partnerské krajiny západného Balkánu považuje Európska únia 6 štátov: Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Čiernu Horu, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko a Kosovo.

Pozadie spolupráce medzi EÚ a krajinami západného Balkánu

Európska únia viac ako dekádu nevenovala dostatočnú pozornosť oblasti západného Balkánu. Vojnové napätie z 90. rokov 20. storočia sa skončilo a keďže EÚ mala svoje vlastné problémy nechala región bez povšimnutia.

Ako sa ukazuje, opätovné naštartovanie dialógu je uznaním, že nedostatok pozornosti za ostatné obdobie bol zásadnou chybou.

Región s výraznou mierou napätia

Jedným z dôvodov iniciatívy Európskej únie v tomto regióne je existencia neustáleho etnického napätia, ako aj stále nedoriešené hraničné spory. V poslednej dobe sa v regióne zvýšili aktivity Číny, Ruska ako aj Turecka.

Ak k tomu pripočítame silu organizovaného zločinu, je to miesto, ktoré môže evokovať vznik nových kríz. Práve táto iniciatíva a ponúknutie plnohodnotného členstva v EÚ týmto krajinám, môže priniesť stabilizáciu celého regiónu. Túto aktivitu zároveň vítajú aj samotné dotknuté krajiny.

Jean-Claude Juncker

Tri hlavné výzvy pre región západného Balkánu

Za jeden z hlavných problémov, ktorý obmedzuje potenciálne členstvo niektorým z dotknutých krajín je uznanie vzájomných hraníc, prioritné je to najmä v otázke Kosova. Bez vyriešených územných sporov nemôže žiadna krajina žiadať o vstup do EÚ.

Druhá výzva je garancia právneho štátu, kedy s korupciou a organizovaným  zločinom majú stále problémy takmer všetky krajiny, pričom je nevyhnutné tieto bezpečnostné hrozby čo najviac eliminovať. Tretím problémom je podpora verejnosti, kedy nielen politické elity, ale aj obyvateľstvo musí súhlasiť so vstupom do EÚ.

Navrhnuté riešenia pre západný Balkán stanovené na summite

V prvom rade je potrebné prepojiť západný Balkán medzi sebou, k tomu má prispieť viacero projektov v oblasti dopravy, energetiky, podpory digitálneho hospodárstva a podnikateľského prostredia, ako aj zvýšenie príležitostí pre mládež.

Druhý návrh sa dotýka bezpečnosti, kedy je potrebné spolupracovať pri zastavení nelegálnych migračných tokov, ako aj v boji proti terorizmu a extrémizmu, no kľúčový je boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

Poslednou oblasťou je boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám, ktoré negatívne ovplyvňujú názor verejnosti na samotnú EÚ, čím sa niektoré východné krajiny snažia podkopať súčasné jasné proeurópske smerovanie v týchto krajinách.

Projekty z investičného rámca pre západný Balkán

Medzi konkrétne projekty pre západný Balkán okrem iných patria aj podpora obnoviteľných zdrojov energie, zdvojnásobenie financovania v rámci programu Erasmus+ pre dané krajiny, 11 cestných, železničných dopravných projektov a aj prístavných v sume 190 miliónov eur.

jus, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Zahraničie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…