Poslanec Viskupič zo SaS: Zlú dlhodobú udržateľnosť verejných financií spôsobila predchádzajúca vláda, kľúč na vyriešenie však máme v rukách my

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku je v alarmujúcom stave. Aktuálny hrubý verejný dlh sa zvýšil nad 60 % z ročného výkonu ekonomiky a predpoklady na spomalenie rastu dlhu sú limitované. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tvrdí, že takéto hospodárenie tejto aj predošlých vlád nie je udržateľné a niečo sa musí zmeniť.

Indikátor dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň vysokého rizika ešte pred vypuknutím krízy. Bol na najhoršej úrovni od roku 2013, no úroveň sa po kríze ešte ďalej zhoršovala. Aktuálne je Slovensko v parametri udržateľnosti verejných financií najhoršie spomedzi všetkých krajín Európskej únie.

„Je to veľmi zlá vizitka našich dlhodobých verejných financií, treba však jasne povedať, že najväčšou zmenou k horšiemu bolo zrušenie dôchodkového automatu na sklonku volebného obdobia predchádzajúcej vlády. Aktuálna koronakríza situáciu už len zvýraznila,“ uvádza poslanec Marián Viskupič na margo správy RRZ.

Kríza zasadila ťažký úder aj aktuálnemu stavu verejných financií. V apríli 2021 zverejnil Eurostat údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP. V porovnaní s rokom 2019 dlh stúpol o 12,4 bodu a teda prekročil najvyššie sankčné pásmo ústavného limitu na dlh.

„Treba však jedným slovom povedať, že čistý dlh, čo je hrubý dlh očistený o likvidné finančné prostriedky na účtoch štátu, stúpol výrazne menej. Tiež treba výrazne rozlišovať aktuálny stav verejných financií a vývoj ich dlhodobej udržateľnosti. Aktuálny stav verejných financií je hlavne dôsledok aktuálnej krízy.

Bude kľúčové, aby sme po odznení krízy a vypnutí stimulov, začali okamžite výrazne konsolidovať. Dlhodobú udržateľnosť ovplyvňujú hlavne výdavky v budúcich obdobiach, teda v dlhodobom horizonte hlavne demografický vývoj spoločnosti.

Pre dobrý vývoj dlhodobej udržateľnosti je kľúčové znovu prijať dôchodkový automat, ktorý bude nastavovať vek odchodu do dôchodku na základe vývoja strednej dĺžky dožitia,“ dopĺňa predseda Výboru pre financie a rozpočet.

Prognózy analytikov a ekonómov prinášajú varovné správy

V prípade, že by politici nevedeli prísť v oblasti hospodárenia výdavkov vlády so žiadnymi reformami a zachovalo by sa status quo, predstavovalo by to pre naše verejné financie katastrofu.

„V tomto scenári očakáva naše verejné financie výrazný nárast verejného dlhu, hodnotu 100 percent prekročí okolo roku 2040 a jeho rast sa ďalej bude výrazne zvyšovať,“ uviedol v Pravde Viktor Novysedlák, riaditeľ

Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa Novysedláka by ku zotaveniu verejných financií mohlo dôjsť po zavedení výdavkových limitov pre hospodárenie, ale aj po zavedení trvalých reforiem, a to najmä v dôchodkovej oblasti:

„Z dlhodobého pohľadu je dôležité zvyšovať aj ekonomický potenciál dobre zvolenými investíciami, najmä do vzdelávania a odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Zvyšovanie ekonomického potenciálu, pretavené do ekonomického rastu, tiež zlepší schopnosť verejných financií vysporiadať sa s očakávanými problémami. Dôležité je, aby došlo k posunu vo všetkých spomínaných smeroch.“

Poslanec Viskupič tieto slová potvrdzuje: „Výdavkové limity, dôchodková reforma, opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti našej ekonomiky či investície do vzdelávania, vedy a výskumu sú cestou, po ktorej musíme kráčať. Všetko sú to ťažké rozhodnutia, ale je potrebné ich urobiť.“

Na zlý stav verejných financií poukazoval už v máji

Počas schvaľovania novely štátneho rozpočtu v máji 2021 bol voči vysokému navyšovaniu predseda finančného výboru Viskupič kritický a na neudržateľnosť verejných financií upozorňoval už vtedy.

Už vtedy sa v oblasti verejných financií pokúšala strana SaS o kompromis, aby mohla vláda zvládnuť účet za Covid a zároveň neuškodila verejným finan­ciám, no pokus o kompromis bol neúspešný. Poslanci koalície pred letom schválili navýšenie rozpočtu a podľa vtedajších výpočtov sa deficit verejnej správy posunul na 10,2 %.

„Naše slová z mája sa však potvrdzujú – rozpočtové príjmy sa vyvíjajú lepšie ako boli plánované a takisto aj vývoj výdavkov je pozitívny. Verím, že smerujeme k oveľa lepšiemu výsledku ako aktuálne schválených 10,2 %. Som presvedčený, že náš deficit bude približne na úrovni pôvodne rozpočtovaných 7,4 %. Stále je to veľký deficit, ale v takomto znížení vidím dobré správy aj pre ďalší rok,“ okomentoval Viskupič.

Reforma v oblasti financií je stále v nedohľadne

Aj napriek viacerým avízam členov hnutia OĽaNO o skorom dokončení daňovo-odvodovej reformy, viacerí koaliční politici v tento scenár už nedúfajú. Dohoda koaličných partnerov v oblasti finančnej reformy sa dá očakávať až po predstavení jej detailov.

Aj napriek viacerým ambíciám im doteraz od ministerstva financií nebol sprístupnení nijaký návrh zmien v rámci reformy. Aj keby minister financií slovo dodržal a detaily by boli predstavené počas septembra, reforma by sa aj tak nestihla prijať, keďže daňové zmeny sa spravidla implementujú k 1. januáru. „Obávam sa, že ku januáru 2022 už nie je reálne stihnúť zásadnú daňovo-odvodovú reformu,“ povedal pre RTVS Viskupič.

tv, foto: TASR/Jakub Kotian