Prečo mačky pradú?

Každý milovník mačiek má o pradení svoju teóriu. Čo si však myslí veda?

Záhada mačacieho pradenia

Mačky dokážu vydávať celú plejádu zvukov, od typického mňaukania cez prskanie až po naozaj nepríjemné vrešťanie či ručanie. Pradenie je teda len jednou časťou ich zvukového repertoáru, je však tou najzáhadnejšou.

Biológovia sa dlho nedokázali zhodnúť ani na tom, ako vôbec vzniká po „technickej“ stránke. Za najpravdepodobnejšiu sa dnes považuje teória, ktorá tvrdí, že k pradeniu dochádza počas dýchania vďaka rýchlemu sťahovaniu svalov hrtana a bránice.

Prebiehajúce výskumy tento predpoklad môžu ale spresniť alebo nahradiť iným. Ešte väčšou hádankou, než jeho biologické procesy, je však účel tohto typického zvukového prejavu. Prečo sa mu mnohé mačky tak rady a často oddávajú?

Pradenie ako komunikácia

Keď dostaneme úlohu zatvoriť oči a predstaviť si pradúcu mačku, pravdepodobne ju položíme spokojnú a hladkanú do lona svojho majiteľa. Ako ľudia máme totiž silný sklon vnímať pradenie ako znak najvyššej spokojnosti a pokoja.

Zvukové nahrávky pradenia, plynúceho v niekoľkohodinových slučkách, majú na internete milióny zhliadnutí. Ľudia si pradenie púšťajú večer k zaspávaniu, ale vyhľadávajú ho aj počas dňa ako zvukovú kulisu, ktorá ich utíši a upokojí.

Pradenie nás teší asi ako pohľad na pokojné vlny vodných plôch či idylické prírodné scenérie. Podľa vedcov sú však dôvody pradenia omnoho komplexnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Mačky pradú aj v situáciách, ktoré sú nepríjemné až bolestivé, napríklad pri pôrode, veterinárnych zákrokoch alebo zraneniach. Pradú tiež, keď si pýtajú pozornosť, či potravu.

Zaujímavosťou je, že keď sa uchádzajú o jedlo u svojho ľudského majiteľa, pradú na vyššej frekvencii než zvyčajne. Nebude asi náhodou, že sa práve vtedy blížia frekvencii detského plaču.

Môžeme teda tieto zvuky považovať za formu komunikácie? Určite áno, ale nie výlučne. Mačky neraz pradú sotva počuteľne, a najmä často v úplnej samote.

Pradenie ako liek

Existuje zaujímavá hypotéza, ktoré o pradení hovorí ako o liečivom mechanizme. Nejde pritom iba o pozitívne účinky na rozrušenú zvieraciu psychiku, ale o priame regeneračné účinky na mačacie telo.

Pre vysvetlenie sa musíme vrátiť k frekvenciám a ich účinkom. Mačky pradú najčastejšie na frekvencii medzi 20 až 150 Hz, čo je rozsah, ktorý sa prostredníctvom prístrojov bežne používa aj v liečebných procedúrach na spevnenie kostí či hojenie rán u ľudí.

Keďže mačky neholdujú príliš aktívnemu životnému štýlu a veľkú časť dňa preležia a prespia, pradenie na vhodnej frekvencii môže svojimi vibráciami stimulovať svaly a kosti, ktoré by inak pre nedostatok pohybu a záťaže mali prirodzene chradnúť.

Zároveň sa pradúcim tvorom uvoľnujú do tela endorfíny, ktoré ich dokážu upokojiť a zjemnia prípadnú bolesť. To by vysvetľovalo prítomnosť pradenia v stresových a bolestivých situáciách.

Pradenie a človek

Podľa viacerých experimentov zvuky pradenia, u ľudských pacientov, citeľne znižujú pocity stresu, nervozity či úzkosti. Je však možné, že aj naše fyzické schránky profitujú z prítomnosti pradúcich mačiek v blízkom okolí?

Biológovia túto možnosť nevylučujú. Veď, ako sme už spomínali, sila vibrácií sa v medicíne bežne používa. Aby sme si však mohli byť istí, potrebujeme otázke venovať väčšie množstvo experimentov a vedeckej pozornosti.

Apropo, vo výskume mačiek sme vraj pozadu vo všeobecnosti, a to aj v porovnaní s výskumom psov. Okrem iného preto, že mačky sú menej podplatiteľné maškrtami či pochvalami, a tak spolupráca s nimi býva skutočne náročná.

B. Révayová, foto: shutterstock