Pred mobilizáciou sa snažia ujsť tisíce Rusov

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Urobil tak pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku. Oznámil to vo svojom prvom príhovore národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Čiastočná mobilizácia

Putin uviedol, že podpísal dekrét o čiastočnej mobilizácii, ktorý vstúpil do platnosti minulú stredu.

„Hovoríme o čiastočnej mobilizácii, čo znamená, že brannej povinnosti budú podliehať len občania, ktorí sú momentálne v zálohe, a predovšetkým tí, ktorí slúžili v ozbrojených silách a majú určitú vojenskú špecializáciu a relevantné skúsenosti,“ zdôraznil ruský prezident.

Čiastočná mobilizácia je „plne adekvátna hrozbám, ktorým čelíme, a to chrániť našu vlasť, jej suverenitu a územnú celistvosť a zaistiť bezpečnosť našich ľudí i ľudí na oslobodených územiach“, dodal Putin.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu upresnil, že mobilizovaných bude 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl. Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že v bojoch na Ukrajine zahynulo od 24. februára 5 937 ruských vojakov.

Ide o veľmi zriedkavé priznanie vojenských strát zo strany Moskvy. Šojgu dodal, že Rusko na Ukrajine „nebojuje ani tak proti Ukrajine, ako proti kolektívnemu Západu“.

Referendá o pričlenení k Rusku

Putin mobilizáciu oznámil tesne pred plánovanými referendami o pričlenení sa k Rusku, ktoré predstavitelia proruských separatistických republík, Doneckej a Luhanskej a Moskvou dosadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny zorganizovali v termíne od 23. do 27. septembra.

Hovorca Kremľa Peskov uviedol, že Kremeľ chce po referendách čo najrýchlejšie anektovať ukrajinské územia. Procedúra pre začlenenie oblastí by mohla byť podľa neho rýchla.

Peskov súčasne zdôraznil, že pokusy zo strany Ukrajiny o opätovné ovládnutie týchto oblastí budú interpretované ako útok na Ruskú federáciu.

Ruský prezident Vladimir Putin už predtým deklaroval, že na obranu tohto územia využije všetky prostriedky.

Kritika západu

Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasovanie o anexii Ruskom okupovaných území prejavom jeho zúfalstva z vojenských neúspechov Moskvy na Ukrajine.

Vyhlásil to hovorca Európskej únie Peter Stano. „Je to len ďalší dôkaz toho, že Putin nemá záujem o mier; že má záujem o eskaláciu svojej agresívnej vojny.

Aj toto je ďalší znak jeho zúfalstva z toho, ako sa vyvíja jeho agresia voči Ukrajine,“ povedal Stano.

Prisľúbil tiež, že EÚ vyvodí voči Moskve dôsledky za snahu ospravedlniť anexiu oblastí Ukrajiny, ktoré okupuje. Odmietol však uviesť akékoľvek podrobnosti.

EÚ tiež vyhlásila, že neuzná „fiktívne a nezákonné referendá“, ktoré na Ukrajine zorganizoval Kremeľ, a Stano povedal, že blok bude naďalej podporovať Kyjev pri oslobodzovaní ukrajinského územia.

„Ukrajina vedie oprávnenú sebaobrannú vojnu za prežitie národa,“ zdôraznil slovenský hovorca EÚ. Referendá o anexii častí Ukrajiny odsúdila aj Severoatlantická aliancia (NATO) a Spojené štáty americké.

Označili ich za fiktívne a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.

Protesty a úteky z krajiny

Hneď po vyhlásení mobilizácie došlo na viacerých miestach Ruska k mnohým protestom proti nej. Polícia pri nich zadržala viac ako tisíc ľudí.

Mnoho ruských občanov sa snažilo z krajiny utiecť. Výsledkom boli preplnené letiská a zápchy na hraniciach so susediacimi krajinami.

Poľské úrady však napríklad sprísnili podmienky vstupu pre ruských občanov, pričom zamedzili vstup všetkým prichádzajúcim za prácou a zábavou mimo Shengenského priestoru.

Vstup do krajiny Rusom plánuje obmedziť aj Fínsko, ktoré zaznamenalo výrazne zvýšenú premávku na svojich hraniciach s Ruskom.

Veľa Rusov sa pokúša aj o prekročenie pozemných hraníc Ruska s Kazachstanom, Gruzínskom či Mongolskom.

V súvislosti s útekom Rusov z krajiny pred mobilizáciou sa objavili aj špekulácie, že ruské úrady plánujú uzavrieť hranice a mužom v mobilizačnom veku zakázať opustenie krajiny.

To však hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov poprel.

ano, TASR, foto: TASR/AP