Domov Slovensko PRIESKUM: Akú EÚ chceme?

PRIESKUM: Akú EÚ chceme?

0
0

Slovensko je súčasťou Európskej únie už takmer dve desaťročia. Väčšina obyvateľov vníma v súvislosti s EÚ predovšetkým oblasti, ktoré im prinášajú priamy prospech, či už je to voľný pohyb osôb v rámci EÚ, alebo možnosť pracovať a študovať v zahraničí. Od Európskej únie máme aj vysoké očakávania týkajúce sa zvyšovania našej životnej úrovne, či finančných prostriedkov, ktoré na Slovensko prichádzajú prostredníctvom eurofondov.

Na budúcnosť Slovenska v EÚ však existujú rôznorodé názory od podpory jej ďalšieho rozširovania až po podporu vystúpenia z nej.

Aby sme mohli podrobnejšie preskúmať názor občanov Slovenska na EÚ, požiadali sme v našom júnovom prieskume respondentov, aby sa zaradili do jednej z troch skupín. Každú skupinu sme charakterizovali pomocou krátkeho popisu.

Prvú skupinu, ktorú sme pracovne označili ako euro-optimistickú, sme charakterizovali pomocou človeka, ktorí si myslí, že projekt európskej integrácie by mal ďalej pokračovať, integrácia by sa mala prehlbovať aj v ďalších oblastiach.

Euro-realistickú skupinu sme charakterizovali pomocou človeka, ktorí si myslí, že hlas národných štátov v Európskej únii by sa mal posilniť a nemali by sa odovzdávať ďalšie kompetencie do Bruselu.

A na koniec euro-pesimistickú skupinu charakterizuje názor, že EÚ nemá budúcnosť, ktorá častokrát vedie k požiadavke na vystúpenie z EÚ.

Sme euro-realisti

Prieskum ukázal, že štvrtinu dospelej populácie Slovenska tvoria tzv. euro-optimisti (25 %) a rovnako približne štvrtinu euro-pesimisti (24 %).

Viac ako dve pätiny (44 %) si myslia, že by sa v EÚ mal posilniť hlas národných štátov a tie by sa nemali vzdávať žiadnych ďalších kompetencií, tzv. euro-realisti.

Mladší veria EÚ viac

V rôznych sociálno-demografických kategóriách obyvateľstva nájdeme rôzne zastúpenie týchto troch skupín. Tak napríklad, vyšší podiel euro-optimistov nachádzame v mladších vekových skupinách obyvateľstva. S postupujúcim vekom podiel zastúpenia euro-optimistov v populácii klesá.

Zatiaľ čo vo vekovej kategórii do 35 rokov sa pohybuje na úrovni približne tretiny obyvateľov (31 %), tak v najstaršej vekovej kategórii nad 65 rokov je to len na úrovni 16 %.

Naopak, v najstaršej vekovej kategórii sú nadpriemerne zastúpení euro-pesimisti (31 %), zatiaľ čo v najmladšej vekovej kategórii do 24 rokov je takýchto respondentov len 15 %.

Vyššie zastúpenie euro-optimistov nachádzame aj medzi obyvateľmi s vysokoškolským vzdelaním, vykonávajúcimi duševnú prácu, lepšie zarábajúcimi a tiež študentmi.

Naopak, vyššie zastúpenie euro-pesimistov nachádzame medzi ľuďmi s nižším vzdelaním, dôchodcami, s celkovo nižším mesačným príjmom.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: PRIESKUM: Čo nám koronakríza vzala

Voliči radikálnych strán sú pesimistickejší 

Z hľadiska straníckych preferencií nachádzame najvyšší podiel euro-optimistov v elektorátoch strán Progresívne Slovensko, SaS a OĽaNO. V spomínaných elektorátoch je zároveň relatívne vyrovnaný podiel euro-optimistov a euro-realistov a výrazne podpriemerné zastúpenie euro-pesimistov.

Medzi elektoráty s najsilnejším zastúpením euro-pesimistov patrí Republika (61 %) a Kotlebovci ĽSNS (52 %), v ktorých majú euro-pesimisti viac ako polovičný podiel. 

Martin Slosiarik, zdroj: FOCUS, foto: shutterstock  



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Pápež v SR: Svätý Otec Slovensko vychválil a zacitoval aj Mor ho!

Pápež František priletel v nedeľu popoludní na štvordňovú pastoračnú návštevu Slovenskej r…