PRIESKUM: Výrazné zhoršenie očakávaní domácností ohľadom vývoja ich životnej úrovne

Z celoslovenského reprezentatívneho prieskumu agentúry FOCUS, ktorý bol na vzorke 1007 respondentov realizovaný v marci a apríli 2022, vyplýva, že výhľad Slovákov do budúcnosti je výrazne pesimistický.

Približne desatina (11 %) respondentov očakáva, že sa ich domácnostiam v priebehu najbližších dvoch rokov z hľadiska životnej úrovne polepší. Pritom len 1 % respondentov očakáva výrazné zlepšenie a 10 % hovorí o zlepšení.

Naopak, takmer dve tretiny (64 %) respondentov uviedli, že v najbližších dvoch rokoch očakávajú pokles životnej úrovne. Pritom pätina opýtaných (21 %) očakáva výrazné zhoršenie a viac ako dve pätiny (43 %) zhoršenie.

Štvrtina (25 %) respondentov neočakáva žiadne zmeny v životnej úrovni ich domácností v najbližších dvoch rokoch.

Optimistickejší

V porovnaní s celou populáciou sme vyššiu mieru optimizmu zaznamenali medzi mladými ľuďmi vo veku do 34 rokov. Približne pätina (18 %) z nich očakáva celkové zlepšenie životnej úrovne seba a svojich domácností.

Medzi respondentmi vo veku 35-54 rokov bolo takýchto optimistov 13 % a medzi staršími respondentmi vo veku nad 55 rokov ich boli len 3 %.

Optimistickejší vo svojich očakávaniach tiež boli euro-optimisti, teda ľudia, ktorí si myslia, že integrácia v Európskej únii by mala pokračovať a ďalej sa prehlbovať (26 %).

Z hľadiska preferovaného štýlu politiky sú optimistickejší tí respondenti, ktorí preferujú liberálny (23 %) alebo progresívny (30 %) typ politiky.

Celkovo sú optimistickejší voliči súčasných koaličných strán (19 %). Mierne optimistickejší ako priemer populácie boli tiež ľudia, ktorí pracujú ako tvoriví odborní pracovníci, teda tí, ktorí vykonávajú rôzne špecializované odborné práce vyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie (15 %).

Vyššiu mieru optimizmu sme zaznamenali aj medzi lepšie situovanými domácnosťami s celkovými mesačnými príjmami nad 1 600 eur.

Pesimistickejší

Naopak, vyššiu mieru pesimizmu ohľadom vývoja životnej úrovne sme zaznamenali medzi respondentmi vo veku 55+ rokov (77 %).

Dokonca medzi najstaršími respondentmi vo veku 65+ rokov bolo pesimistov až 83 %. Nadpriemernú mieru pesimizmu sme tiež zaznamenali medzi ľuďmi s nižším vzdelaním (70 %), manuálne pracujúcimi (68 %) a dôchodcami (78 %).

Vyššiu mieru obáv zo zhoršenia životnej úrovne v najbližšom období vyjadrujú aj respondenti z domácností s celkovo nižšími mesačnými príjmami do 1 200 eur.

Z hľadiska politických postojov sme väčšiu mieru pesimizmu zaznamenali medzi ľuďmi, ktorí preferujú konzervatívny (71 %), národný (69 %) alebo sociálno-demokratický (73 %) štýl politiky. Celkovo sú nadpriemerne pesimistickí predovšetkým voliči súčasných opozičných strán (77 %).

Pohľad v čase

Podobnú otázku sme respondentom položili aj koncom roku 2021. Graf 2 ukazuje vývoj očakávaní zmeny životnej úrovne od finančnej krízy v roku 2008.

Zaujímavá je predovšetkým výrazná zmena, ku ktorej došlo v posledných mesiacoch. Zatiaľ čo koncom roka 2021 polovica (50 %) populácie očakávala, že sa ich životná úroveň nebude v najbližších rokoch nijako meniť, tak na prelome marca a apríla 2022 až takmer dve tretiny (64 %) dospelých obyvateľov Slovenska očakávajú celkové zhoršenie svojej životnej úrovne.

Tento pesimizmus je vyvolaný inflačnými tlakmi a nárastom cien, ako aj nepokojnou geopolitickou situáciou na Ukrajine. Podiel optimistov (11 %) sa oproti roku 2021 výraznejšie nezmenil.

Martin Slosiarik, zdroj: FOCUS, foto: shutterstock