Domov Ekonomika Pripravuje sa centrálny register účtov. Ideme nad rámec EÚ

Pripravuje sa centrálny register účtov. Ideme nad rámec EÚ

0
0

Ministerstvo vnútra (MV) pripravuje zriadenie centrálneho registra účtov (CRÚ). Centrálny register je centralizovaný automatizovaný mechanizmus na identifikáciu fyzických a právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi, disponentami alebo konečnými užívateľmi výhod pre platobné a bankové účty, účty majiteľov cenných papierov a bezpečnostné schránky. Vychádza z európskej smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, tzv. piatej smernice o AML (5AMLD). Predmetná smernica stanovuje členským štátom EÚ povinnosť zaviesť do 10. septembra 2020 centrálne registre a do 1. augusta 2021 ich sprístupniť orgánom prevencie a vyšetrovania závažnej trestnej činnosti v rámci Európskej únie. Slovenská republika je medzi poslednými krajinami, ktoré ešte nemajú takýto centrálny register funkčný.

Ministerstvo uvádza, že podľa 5. hodnotiacej správy Výboru rady Európy Moneywall „SR dosahuje podpriemerné výsledky pri využívaní finančného spravodajstva a iných relevantných spravodajských informácií vo vzťahu k zabezpečovaniu dôkazov a sledovaní výnosov z trestnej činnosti“.

Oprávnené orgány – kriminálna a finančná správa, inšpekčná služba Policajného zboru, SIS, VS a orgány činné v trestnom konaní by mali systém využívať pri odhaľovaní a stíhaní páchateľov. Prístup bude jednorazový, v elektronickej podobe, na základe špeciálneho identifikátora iba pre vybrané osoby pracujúce v danom útvare na konkrétnom prípade, ako to pre TASR uvádza Gabriela Tuchyňová z tlačového odboru MV SR.

V kapitole o korupcii o ňom hovorí aj Plán obnovy a odolnosti SR. V druhom štvrťroku by sa mal zákon o registri podľa Plánu obnovy prijať a účinný by mal byť už od augusta.

Pripomienky majú bankári aj partneri z koalície

Systém CRÚ má v prvom rade odhaľovať páchateľov, ale podľa odborníkov a predstavenstva bánk zasahuje do bankového tajomstva. Oprávnené orgány budú mať na vyžiadanie prístup a prehľad o nájomcoch bezpečnostných schránok, informácie o bankových účtoch či prehľady o obratoch.

Zákon sa podľa ministerstva vnútra mení len právnou úpravou, nerozširuje sa zoznam osôb, ktorí môžu disponovať daným identifikátorom. Podľa hovorkyne MV SR sa nemení súčasné postavenie žiadateľov o informácie, ktorí takýmto právom už disponujú, modernizuje sa len cesta.

Dôležitým je ale rozsah, akým zákon odhalí údaje kryté bankovým tajomstvom, a ten sa dotkne každého bežného občana aj firiem. Zákon o CRÚ by mal podľa plánu obnovy začať fungovať v auguste, ale nezdá sa, že u nás prebieha adekvátna diskusia verejnosti či odborníkov vrátane odborníkov na jeho ľudsko-právnu dimenziu na úrovni vnútroštátnej legislatívy SR a aj legislatívy EÚ.

Pôjde predsa o stret verejného záujmu s právom jednotlivca, zásah do práva dotknutej osoby na reš­pektovanie jej súkromného života, do práva na ochranu jej osobných údajov.

V súvislosti s tým, že Slovensko má za sebou bohatú históriu únikov citlivých informácií, sú na mieste obavy zo zneužitia dát. Predseda Výboru pre financie a rozpočet NR SR Marián Viskupič za stranu SaS, upozornil aj na negatíva a opačný efekt.

„Pre SaS je neprijateľné, aby sme takto zásadne zasiahli do bankového tajomstva. Ambícia viesť prehľad o denných zostatkoch na účtoch ide nad rámec európskej smernice a v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca.

Tento krok by sa nedotkol len všetkých podozrivých z prania špinavých peňazí, ale všetkých ľudí. Je potrebné, aby sme ako koalícia dokázali spoločne nájsť prijateľné riešenie, ktoré bude veľmi efektívne proti praniu špinavých peňazí. Zároveň riešenie, ktoré bude rešpektovať súkromie a slobodu jednotlivca a nepôjde nad rámec požiadaviek EÚ,“ vysvetľuje Viskupič.

Ako je tomu teraz?

Banky samé musia pri podozrení z trestnej činnosti informovať o účte, zostatku a o pohyboch na účte klienta. Ak oprávnené štátne orgány potrebujú takéto údaje o konkrétnych osobách, s bankami komunikujú papierovo, čo trvá niekoľko dní.

Po kritike koaličných partnerov a časti odbornej verejnosti však nakoniec Ministerstvo vnútra ustúpilo a denné zostatky s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú súčasťou pripravovaného zákona.

A ako môže vyzerať samotná forma spomínaného systému? „Sú dve základné možnosti. Centrálny register bankových účtov, ako dennodenne aktualizovaná fyzická databáza všetkých účtov pod správou Ministerstva financií.

Alebo centrálny elektronický systém vyhľadávania údajov, ktorý na základe požiadavky dokáže v reálnom čase v databázach bánk vyhľadať potrebné údaje, spravovaný napr. Národnou Bankou Slovenska.

Obe tieto možnosti spĺňajú podmienky stanovené v Smernici EÚ, obe majú svoje výhody aj nevýhody. Je kľúčové, aby obe strany – MV a banky zastúpené Slovenskou bankovou asociáciou čo najviac komunikovali a dokázali sa spoločne zhodnúť na najlepšom riešení. Taktiež bude záležať na dohode v koalícii“ odpovedal na otázku poslanec Marián Viskupič.

tv, foto: shutterstock, archív mv



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

9 filmov úspešného režiséra Stevena Spielberga

Steven Spielberg patrí medzi tých najznámejších amerických filmových režisérov, producento…