Ekonomika Quo vadis Zákon o rozpočtovej zodpovednosti? Publikované 9. decembra 2020 0 0 Marián Viskupič Treba krotiť dlh, limitovať výdavky, ale aj nedovoliť rast daní a odvodov Dlhovú brzdu zaviedla v roku 2011 vláda Ivety Radičovej. Nasledovali sa tak mnohé európske krajiny, ktoré si dlhovou brzdou zabezpečujú plnenie Paktu stability a rastu EÚ. Pakt stability hovorí, že verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP štátu. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý prísnejšie ako spomínané základné európske pravidlo. Maximum pre hrubý verejný dlh SR bolo do roku 2017 nastavené na 60 % HDP. Následne strop ročne klesá o 1 percentuálny bod až k 50 %. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Zákon roka je už v parlamente. Ako vyzerá návrh pozpočtu? „Schválená dlhová brzda mala štyri úrovne a začínala už desať percentuálnych bodov pod maximom. Hovorím mala, ale dlhová brzda ešte stále platí bez zmeny. Limitácia verejného dlhu je však iba jeden nástroj na kontrolu verejných financií,“ objasnil Marián Viskupič, predseda parlamentného Výboru pre financie a rozpočet. Chýbajú výdavkové limity Zákon už v čase jeho prijatia, v jednom z článkov odkazoval na výdavkové limity, ktoré mali byť prijaté následne. Doteraz však výdavkové limity neboli prijaté. Pričom práve teraz, uprostred ekonomickej krízy Slovensko pociťuje, ako veľmi výdavkové limity chýbajú. Vlády strany Smer totiž rozpočtové nadpríjmy, ktoré vznikali v dobrých rokoch, jednoducho minuli. Ak by boli funkčné výdavkové limity – nadpríjmy by boli použité na znižovanie verejného dlhu. Dlh by na konci roka 2019 nebol 48,5 % HDP, ale výrazne nižší. Bohužiaľ nestalo sa a dnes čelíme situácii, že dlh sa čoskoro prebúra cez všetky aktuálne sankčné pásma. Spomínané fakty rezultujú v dva základné dôsledky – potrebu určitého uvoľnenia dlhovej brzdy a jasnú nutnosť prijatia výdavkových limitov. Daňová brzda ako signál stability Marián Viskupič za stranu SaS dodáva, že je potrebné prijať aj daňovú brzdu. Daňová brzda zabráni zvyšovaniu celkových daní a odvodov, teda zabráni konsolidácii verejných financií formou zvyšovania daní a odvodov. Jediná zmysluplná cesta udržania zdravých verejných financií je znižovanie výdavkov a zvyšovanie efektivity fungovania štátu. Núka sa jedna historická paralela. Jedným z hlavných motívov prijatia zákona o rozpočtovej zodpovednosti bolo zvýšenie dôvery finančných trhov v Slovensko a jeho ekonomiku. Ak by sme dnes prijali záväzok daňovej a odvodovej stability a ich postupného znižovania, bol by to bezprecedentne dobrý signál stability pre zahraničných i slovenských investorov. Práve stabilita a predvídateľnosť celkového ekonomického prostredia je jedným z kľúčových parametrov rozhodovania investorov, kde umiestnia svoju investíciu. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Vláda sa vykašľala na vyrovnaný rozpočet, doba dlhová na Slovensku pokračuje Novela je aktuálne v parlamente. Aké sú teda základné plánované zmeny: V oblasti dlhu je základnou zmenou prechod na koncept čistého dlhu, zmena výšky sankčných pásiem a tiež zmeny v samotných sankciách. Pridávajú sa výdavkové limity. Ich obsahom je definovanie limitu verejných výdavkov, ako aj spôsob jeho určenia a aktualizácie. Ide o transparentné rozpočtové pravidlo, ktoré ukotvuje proti-cyklickú fiškálnu politiku a rozpočtovú disciplínu. Pre posilnenie strednodobej záväznosti rozpočtu sa limit výdavkov stanovuje na každý rok volebného obdobia. K aktualizácii môže dôjsť v situáciách, kedy zmenené makroekonomické a demografické predpoklady výrazne ovplyvňujú predpokladané saldo rozpočtu verejnej správy. Výdavkové limity by mala schvaľovať NRSR. Po ich schválení sa umožňuje prijímať nové opatrenia len za predpokladu, že ich vplyvy sú kompenzované opatreniami tak, aby neviedli k porušeniu výdavkového limitu. Daňová brzda má podľa Viskupiča v prvom rade zabrániť nárastu celkového daňovo-odvodového zaťaženia a definovala by jeho postupný pokles. Za celkové daňovo-odvodové zaťaženie je považovaná celková výška príjmov verejnej správy Slovenskej republiky vrátane povinných odvodov na starobné dôchodkové sporenie (znížená o určité položky), vyjadrená ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte. Ďalšie pomocné parametre by boli daňovo-odvodové zaťaženie práce a výška dane z príjmu právnických osôb. „Rokovania stále prebiehajú a verím v pozitívny výsledok,“ povedal poslanec Viskupič. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: VISKUPIČ: Korona – náš partner pre život „Prijatie kvalitného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude výraznou vzpruhou pre slovenské verejné financie – treba krotiť dlh, limitovať výdavky, ale aj nedovoliť rast daní a odvodov. Také sú politické vyhliadky – po prijatí Zákona o štátnom rozpočte a rozpočte VS, bude Zákon o rozpočtovej zodpovednosti ďalším dielom do sústavy najdôležitejších finančných zákonov,“ dodal Marián Viskupič na záver. tv, foto: shutterstock, archív tv