Schyľuje sa k ďalšej veľkej demontáži slovenskej energetiky?

Nie je to tak dávno, čo musel v septembri 2020 minister hospodárstva Richard Sulík poslancom Národnej rady vysvetľovať, prečo neuplatnil predkupné právo Slovenskej republiky ku kúpe podielu vo Východoslovenskej energetike.

Len pripomeňme, že vtedy štát odovzdal predkupné právo k tomuto podielu za 35 miliónov eur nemeckej skupine E.on, čím sa dve tretiny distribúcie elektriny na Slovensku dostali do rúk nemeckej firmy.

Ako vtedy poznamenal bývalý predseda vlády Pellegrini: „Nikto nevie, prečo sa minister hospodárstva rozhodol neuplatniť si predkupné právo, či sa tým zaoberala vláda SR, či má minister k dispozícii nejaké analýzy, ktoré by ukázali, či by bolo výhodné predkupné právo využiť alebo nevyužiť, či je suma 35 miliónov eur relevantná, či sú dohodnuté podmienky pre Slovensko výhodné.“

Naopak, minister Sulík svoj krok zdôvodnil tým, že štát (Slovenská republika) nie je dobrým vlastníkom a hospodárom, čím zrejme narážal na kúpu Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý strana SMER-SD zrealizovala v roku 2013 a čím sa síce podarilo nárast ceny zemného plynu (najmä pre domácnosti) na pomerne dlhé obdobie zabrzdiť, na druhej strane však za cenu finančnej straty v teraz už štátnom Slovenskom plynárenskom priemysle.

Situácia sa opakuje, teraz však vyžaduje oveľa väčšiu pozornosť

Informácie o tom, že impérium Energetický a průmyslový holding českého miliardára Daniela Křetinského usiluje o predaj vlastného podielu v Stredoslovenskej energetike priniesli viaceré médiá, už horšie je to však s informáciami o záujemcoch o kúpu tohto podielu – český ČEZ, nemecký E.on a maďarská štátna skupina MVM Group.

Táto informácia je o to citlivejšia, že v súčasnosti celý priemysel bije na bubon ohľadom rastúcich cien energií na európskom aj slovenskom trhu, vďaka ktorým sa masívne odstavuje výroba v podnikoch.

Žiaľ, v tomto si môže Slovensko naozaj spytovať svedomie, prečo oveľa starostlivejšie v roku 2020 nezvážilo kúpu podielu vo Východoslovenskej energetike a nezaviedlo tým väčšiu konkurenciu; a to najmä v oblasti malých distribuovaných zdrojov.

Nuž a vo vzťahu k záujmu maďarskej spoločnosti je táto informácia rovnako citlivá aj kvôli nedávnemu diplomatickému sporu Slovenska a Maďarska týkajúcemu sa sporných nákupov nehnuteľností a pôdy na južnom Slovensku.

Zlý, horší a najhorší vlastník?

Názorom na privatizáciu energetiky sa netajila najmä privatizačná vetva Miklošovcov v druhej Dzurindovej vláde, ktorá razila ten názor, že Slovensko si nevie svoje energetické firmy riadne spravovať po stránke finančnej ani odbornej.

Neskôr od roku 2006, v ére údajných oligarchov strany SMER-SD, akými boli skupiny Jozefa Brhela, Ivana Kmotríka, Zoltána Harsányiho či Miroslava Výboha by sa prvá časť poučky Ivana Mikloša o tom, že finančne nedokážeme riadiť vlastné energetické firmy, mohla zdať správna, čomu nasvedčovali neprimerane nízke zisky štátom spoluvlastnených energetických firiem, ktoré boli častokrát spájané s masívnou korupciou.

Na druhej strane, názor, že Slováci za zahraničnými vlastníkmi zaostávajú v úrovni odbornosti v energetike, je úplne nezmyselný, o čom sme sa veľakrát presvedčili v časoch prítomnosti talianskych, francúzskych, nemeckých, ale žiaľ aj českých vlastníkov.

Štvrtá možnosť – prečo si podiel nekúpi Slovenská republika?

Ak teda nemá v čase vrcholiacej energetickej krízy Slovensko poriadnu a starostlivo zdôvodnenú odpoveď na to, kto by mal a nemal byť novým spoluvlastníkom Stredoslovenskej energetiky, kvôli možnej monopolizácii a obmedzovaniu konkurencie – nemecký vlastník, kvôli politickým záujmom iných štátov na našom území – maďarský vlastník, či otázkam nad správaním sa nového vlastníka -český vlastník, mal by starostlivo uvážiť, či do kúpy podielu nezapojiť aj vlastné finančné prostriedky a nezískať tento podiel pre Slovenskú republiku.

O to viac, keď kompletnú revíziu akcionárskych zmlúv v energetike so zahraničnými vlastníkmi v prospech štátu vyrokoval v rokoch 2013 až 2014 bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

Práve za jeho ministrovania totiž štát získal právomoc odmietnuť akéhokoľvek spoluvlastníka podielov v slovenskej energetike, o ktorom by mal pochybnosť, či nebude ktorýkoľvek z nich desiatky rokov budovanú slovenskú energetiku zneužívať pre svoje účely a v neprospech konečných spotrebiteľov, teda slovenských domácností a firiem.

A práve to je možnosť, nad ktorou by sa mala vláda v súčasnosti čo najdôkladnejšie zamyslieť, pretože aj napriek sume, ktorú by si musela s najväčšou pravdepodobnosťou (za úroky blížiace sa nule) požičať, by konečne išlo o rozhodnutie, ktorým by energetiku ako chrbtovú kosť slovenského hospodárstva prinavrátila do svojich rúk a zachovala pre budúce generácie.

Martin Sokol, foto: shutterstock