Domov Slovensko SLOSIARIK: Zo zvýšenej účasti profitovali najmä víťazi

SLOSIARIK: Zo zvýšenej účasti profitovali najmä víťazi

0
0

Od prekvapivých a pre niekoho šokujúcich volieb do Vyšších územných celkov uplynulo už dosť času. Politici, politické strany i politickí komentátori sa už k ich výsledkom vyjadrili. My sme sa porozprávali s Martinom Slosiarikom z prieskumnej agentúry FOCUS o tom, ako sa dajú tieto voľby a ich výsledky vysvetliť z pohľadu volebného správania sa občanov.

Prekvapilo vás niečo na posledných voľbách do VÚC?

O župných voľbách sa toho už popísalo v posledných dňoch veľa. Mňa ako sociológa, ktorý sa dlhé roky venuje voličskému správaniu, však zaujíma odpoveď na otázku, aké boli hlavné motivátory relatívne vysokej účasti v župných voľbách.

Pretože bola to predovšetkým nadpriemerná účasť, v porovnaní so všetkými predchádzajúcimi župnými voľbami, ktorá prekreslila politickú mapu Slovenska.

Ján Lunter porazil Mariana Kotlebu.

A teda, čím to podľa vás bolo?

Na túto otázku by najlepšie dokázal odpovedať prieskum realizovaný pri odchode z volebných miestností (tzv. exit poll), v ktorom sa zvyknú zisťovať aj motivácie voličov voliť daného kandidáta či stranu, respektíve zúčastniť sa volieb.

Žiaľ, takýto prieskum nebol v prípade župných volieb realizovaný. Pokúsim sa preto definovať niekoľko možných základných motivácií ľudí zúčastniť sa týchto volieb.

Skôr ako tak urobíme, skúsme odpovedať na otázku, aký typ voliča zvýšil účasť na voľbách.

Áno, otázka znie, akí voliči prišli voliť v nadpriemernej miere v porovnaní s inými skupinami voličov. Je zjavné, že zvýšená účasť nebola rozložená medzi kandidátmi rovnomerne, ale vo väčšine krajov výhradne prospela opozičným kandidátom, respektíve nezávislým kandidátom (aj) s podporou opozičných strán.

Zoberme si napríklad výsledky v oboch krajoch, kde uspeli členovia strany OĽANO­‑NOVA, teda Trnavský a Žilinský kraj. V Trnavskom kraji dovtedajší župan T. Mikuš získal pred štyrmi rokmi (2013) v prvom kole volieb viac ako 31 tisíc hlasov.

V sobotu mu dalo svoj hlas viac ako 34 tisíc voličov. To znamená, že v porovnaní s voľbami v roku 2013 jeho podpora neklesla, naopak dokonca mierne narástla, ale účasť, ktorá sa zvýšila o viac ako 7 percentuálnych bodov, pomohla najviac opozičnému kandidátovi J. Viskupičovi.

Jozef Viskupič

Podobne v Žilinskom kraji – v roku 2013 získal J. Blanár približne 63 tisíc hlasov. V aktuálnych voľbách to bolo síce o čosi menej, približne 56 tisíc hlasov, ale k nim je možné pripočítať aj hlasy J. Mikolaja (cca 5 tisíc), ktoré by v prípade, že by nedošlo k triešteniu síl strán vládnej koalície, pravdepodobne získal.

Tým by sa v absolútnom vyjadrení počtu hlasov priblížil zisku z roku 2013 (nezabúdajme aj na to, že v týchto voľbách v Žilinskom kraji kandidoval bývalý poslanec SMER­‑u A. Martvoň, ktorý na seba naviazal ďalších viac ako 6,5 tisíc hlasov).

Ale ani po pripočítaní týchto hlasov by mu to na víťazstvo nestačilo.

Presne tak. Je to opäť z dôvodu výrazne vyššej účasti vo voľbách v porovnaní s rokom 2013.

Dokonca v prípade Žilinského kraja išlo o druhý najvyšší nárast účasti spomedzi všetkých krajov (vyšší už mal len Banskobystrický kraj, pozn. redakcie), a to o viac ako 12 percentuálnych bodov.

A opäť z tohto nárastu zjavne profitovala predovšetkým opozičná kandidátka a nová županka E. Jurínová. V Prešovskom kraji to bol trocha iný príbeh, pretože dovtedajší župan P. Chudík stratil za štyri roky takmer 15 tisíc hlasov.

Aj tu však medzivolebný nárast účasti v prvom kole o viac ako 7 percentuálnych bodov pomohol hlavne opozičnému kandidátovi a novému županovi M. Majerskému.

Nový prešovský župan Milan Majerský

Čo hovoríte na zaujímavý výsledok z Košíc? Richard Raši sa javil ako jednoznačný favorit.

V Košickom kraji bol súboj najtesnejší a keďže obaja jeho hlavní protagonisti sa o županskú stoličku uchádzali po prvýkrát, nevieme ich výkon porovnať smerom do minulosti.

Čo však môžeme povedať je, že v prvom kole župných volieb v roku 2013 získal vtedajší kandidát strán SMER, MOST a SMK Zdenko Trebuľa takmer 48,5 tisíc hlasov. R. Raši získal v sobotňajších voľbách o viac ako 10 tisíc hlasov viac, ale ani to mu na víťazstvo nestačilo.

A nezabúdajme na to, že MOST postavil vlastného kandidáta K. Patakyho, ktorý získal takmer 15 tisíc hlasov.

Rastislav Trnka

Tesný súboj bol tiež v Bratislavskom kraji.

Bratislavský kraj a prehra favorita volieb Milana Ftáčnika je tiež predovšetkým výsledkom vyššej účasti, i keď pravdepodobne z nej profitovalo viacero kandidátov, než len víťaz Juraj Droba.

Takže za, takpovediac, šokujúcimi výsledkami môžeme hľadať najmä účasť voličov, ktorí si priali zmenu?

Štatistika hovorí jasne. Vo väčšine krajov, kde uspel opozičný kandidát, došlo k zvýšeniu účasti a z nej profitoval práve víťaz. Otázkou je, čo priviedlo opozičných voličov v takejto vyššej miere k voľbám v porovnaní s minulosťou.

Juraj Droba

Myslíte, že si mohli občania uvedomiť dôležitosť krajov?

Pred každými župnými voľbami sa veľa diskutuje o význame tejto úrovne samosprávy. Objavujú sa hlasy volajúce po jej zrušení alebo zásadnej zmene.

Relatívne nízka účasť v predchádzajúcich župných voľbách býva vysvetľovaná tým, že voliči nerozumejú regionálnej úrovni samosprávy a kompetenciám kraja a toto sa následne prejavuje v nízkom záujme o voľby.

Osobne sa domnievam, že sa miera informovanosti voličov o kompetenciách vyšších územných celkov za posledné štyri roky zásadne nezmenila a preto nevidím dôvod myslieť si, že časť populácie primárne z opozičného voličského tábora si pár týždňov pred voľbami uvedomila jej dôležitosť a prišli voliť vo väčšom počte, ako tomu bolo v minulosti. Tento faktor zvýšenej miery účasti na sobotňajších voľbách určite nepatril k dominantným.

Výsledok strán vládnej koalície sa všeobecne považuje za veľmi zlý. Mohli byť voliči motivovaní aj túžbou vyjadriť nespokojnosť práve týmto stranám?

Tieto voľby sa v interpretáciách niektorých politikov a analytikov vysvetľujú ako referendum o vláde Roberta Fica.

Myslím si, že toto vysvetlenie je tiež až druhoradé, pričom samozrejme zapadá do celkových výsledkov volieb, ale domnievam sa, že to nebola primárna motivácia pre vyššiu účasť voličov vo voľbách, respektíve že by si ju väčšina opozičných voličov takto jednoznačne uvedomovala.

Čo teda zvýšilo účasť voličov v týchto voľbách?

Myslím si, že tu bol iný faktor, ktorý mobilizoval predovšetkým opozičných voličov, ktorí naň citlivo reagovali, respektíve reagovali zvýšenou mierou mobilizácie a teda účasti vo voľbách.

Týmto faktorom bola tematizovaná hrozba z úspechu radikálnej pravice najviac viditeľná predovšetkým v Banskobystrickej župe a zosobnená v súboji medzi Kotlebom a Lunterom.

Túto hrozbu však voliči pociťovali ako reálnu nielen v Banskej Bystrici, ale aj v iných krajoch, a to ich mohlo priviesť k volebným urnám.

Mohol to byť strach, viac alebo menej uvedomovaný, z postupného rozkladu demokratických inštitúcií, ktorý zohral dôležitú úlohu pri úspechu opozičných kandidátov na županov.

Ako ovplyvnila účasť na voľbách a ich výsledky zmena formátu volieb z dvojkolovej na jednokolovú?

A toto je presne ďalší dôležitý faktor, ktorý tiež mohol prispieť k vyššej účasti. Niektorí voliči si účasť v regionálnych voľbách nechávali až na druhé kolo, čo pri tohtoročných voľbách už nebolo možné.

Z prieskumov z minulých volieb vieme, že voliči sa medzi prvým a druhým kolom z časti obmenia – to znamená, na druhé kolo prídu aj takí, ktorí sa prvého kola nezúčastnili.

Tento fakt mohol prirodzene viesť k vyššej účasti, ako tomu bolo pred štyrmi rokmi alebo ešte dávnejšie v minulosti bez toho, že by bola potrebná nejaká vyššia miera mobilizácie voličov.

Ďakujem za rozhovor.

Marin Sokol, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VISKUPIČ: Predčasné voľby sú jediným riešením

Za SaS môžem povedať, že predčasné voľby sú v tejto vypätej situácii jediným riešením, chc…