Zahraničie Summit NATO: Otvorené spory, ostrá kritika a vyhrážanie Publikované 11. decembra 2019 0 0 Minulý týždeň sa politickí lídri členských štátov NATO stretli na výročnom summite v Londýne. Hoci NATO oslavuje tento rok 70 rokov od svojho vzniku, atmosféra na londýnskom summite veru oslavná nebola. Práve naopak. Poznačil ho ostrý konflikt medzi prezidentami USA a Francúzska, ale aj kritika a dokonca vyhrážanie zo strany Turecka. Minulotýždňový summit NATO v Londýne mal demonštrovať jednotu 29 členských štátov a vojenskú silu aliancie. Ukázal však skôr konflikty medzi lídrami jednotlivých krajín. NATO Severoatlantická aliancia (NATO), je medzivládna obranná organizácia, ktorá bola založená v roku 1949. Jej cieľom je kolektívna obrana, teda obrana jej členov. Pôvodne bola založená s cieľom chrániť severoatlantický priestor pred rozpínavosťou Ruskej federácie počas Studenej vojny. Najdôležitejšou klauzulou v zakladajúcom dokumente, v Severoatlantickej zmluve, je článok 5, ktorým sa členské krajiny zaviazali, že ak ktorúkoľvek z nich napadne nepriateľ, ostatní členovia jej musia prísť na pomoc. Všetky členské krajiny si zachovávajú svoju suverenitu ako aj nezávislosť. Aliancia im poskytuje fórum, na ktorom môžu spoločne diskutovať svoje problémy ale všetky akcie a operácie sa prijímajú individuálne v rámci suverénneho rozhodnutia každého členského štátu tak, aby bola zaistená ich bezpečnosť. Macron skritizoval USA Najväčší konflikt na summite eskaloval medzi Spojenými štátmi a Francúzskom, šlo však len o vyvrcholenie napätej situácie, ktorá medzi týmito krajinami panuje už dlhšie. Na jeho začiatku bolo nedávne vyhlásenie francúzskeho premiéra Emmanuela Macrona, že NATO je podľa neho v stave „mozgovej smrti“ a aj kritika Spojených štátov za stiahnutie vojakov zo severovýchodnej Sýrie, čo dalo Turecku príležitosť na začatie ofenzívy voči kurdským bojovníkom. Šlo o vyhlásenie, ktoré šokovalo nielen USA, a viacerí analytici ho spájali s Macronovou snahou preniesť väčšiu zodpovednosť v oblasti obrany na Európu a zvýrazniť tým dôležitú rolu Francúzska a seba samého. Trump Macrona nešetril Donald Trump však Macronovi jeho nešťastný výrok na summite v Londýne vrátil aj s úrokmi. „Myslím si, že to bolo urážlivé voči mnohým armádam. Nemôžete si len tak trúsiť takéto vyjadrenia o NATO. Je to veľmi neúctivé,“ povedal americký prezident ešte cestou do Londýna. Ani pri osobnom stretnutí francúzskeho prezidenta nešetril a dokonca mu pohrozil tým, že do Francúzska pustí bojovníkov Islamského štátu, ktorých momentálne zadržiavajú v táboroch v Sýrii. „Chceli by ste nejakých pekných bojovníkov Islamského štátu? Môžem vám ich dať,“ zaútočil Trump na Macrona. Ten sa snažil zachovať chladnú hlavu a odvetil, že Paríž bude posudzovať bojovníkov IS s francúzskym občianstvom každého samostatne. Od Trumpa si za to vyslúžil poznámku, že jeho odpoveď bola „jedným z najväčších pokusov o neodpovedanie“, aké kedy videl. Agentúra The Associated Press (AP) pripomína, že k vyhroteniu vzťahov medzi USA a Francúzskom prispeli aj spory medzi oboma krajinami v obchodnej oblasti po tom, čo Francúzsko zaviedlo dane na technologické giganty sídliace v USA a Američania v odvete za to hrozia zvýšením ciel na tradičné francúzske výrobky od vín až po syry. Erdogan sa vyhráža Zahanbiť sa nedal ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý pre zmenu kritizoval všetky zvyšné členské krajiny NATO, pretože Kurdov nevnímajú tak ako Turecko, ako teroristov, skôr ako spoľahlivých partnerov a spojencov, bez ktorých by sa nikdy nepodarilo poraziť Islamský štát. Zatiaľ čo Erdogan donedávna hrozil „iba“ tým, že zaplaví Európu utečencami zo Sýrie a iných blízkovýchodných krajín, ktorých momentálne po dohode s EÚ zadržiava na svojom území, na summit prišiel s novou vyhrážkou. V Londýne vyhlásil, že ak NATO nezačne podporovať jeho boj proti Kurdom, on na oplátku vojensky nepodporí obranu Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska, ak o ňu budú žiadať. Erdogan nemenoval krajinu, ktorá by mala zaútočiť na Poľsko a pobaltské štáty, tie sa však prirodzene obávajú útoku zo strany Ruska. S ním má naopak Erdogan v poslednom čase veľmi vrelé vzťahy Rusko prilieva olej do ohňa Príležitosť posilniť spory medzi jednotlivými členmi NATO si nenechalo ujsť ani Rusko. Krajina, ktorá považuje alianciu za svojho nepriateľa číslo jedna, vydala viacero jedovatých stanovísk a vyhlásení. Odmietavé a posmešné stanovisko k summitu NATO a k celej činnosti aliancie vydal najprv hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý sa vyjadril, že Moskva sleduje summit v Londýne „s veľkou pozornosťou“, no nič pozitívne si od neho nesľubuje. „NATO je produktom éry konfrontácie, éry studenej vojny. Aliancia, ktorá bola vytvorená a vybudovaná konfrontačnou ideológiou, nemôže priniesť nič iné ako konfrontáciu,“ povedal Peskov. Putin zopakoval známu pozíciu Moskvy, že prípadné ďalšie rozširovanie NATO, či zväčšovanie jeho vojenských kapacít, predstavuje ohrozenie pre národnú bezpečnosť Ruska. Činnosť aliancie navyše podľa Putina nezodpovedá „rapídne sa meniacej globálnej situácii“. Posťažoval sa tiež, že NATO údajne odmietlo ruskú ponuku na spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane boja proti medzinárodnému terorizmu či boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Výsledok summitu NATO Prakticky jediným ako tak hmatateľným výsledkom summitu Severoatlantickej aliancie je dohoda na zriadení výboru odborníkov, ktorý by analyzoval politické rozhodovanie. Tento „proces reflexie orientovaný na budúcnosť“ má viesť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. ano, jus, SITA, foto: SITA
