Švédsko a Fínsko chcú do NATO. Susedia sú pripravení ich brániť

Severské európske krajiny Švédsko a Fínsko sa rozhodli požiadať o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). V nedeľu podvečer o tom informovalo Fínsko, v pondelok zas Švédsko. Na hrozby Ruska zareagovali ich najbližší susedia, ktorí sú pripravení v prípade vojenského zásahu na ich území Severanov brániť.

Švédsko oficiálne požiada o vstup do NATO, oznámila v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Krátko predtým sa za podanie žiadosti Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii v parlamentnej rozprave vyslovila väčšina strán.

„Vláda sa rozhodla informovať Severoatlantickú alianciu, že Švédsko sa chce stať jej členom,“ povedala Anderssonová novinárom s tým, že veľvyslanec Švédska pri NATO Axel Wernhoff čoskoro túto skutočnosť oznámi Aliancii.

„Zanechávame jednu éru a vstupujeme do novej,“ povedala. „To najlepšie pre Švédsko a Švédov je pripojiť sa k NATO,“ citovala ju stanica Sky News.

Anderssonová ešte na nedeľnej tlačovej konferencii v Štok­holme vyhlásila, že zámer jej krajiny vstúpiť do NATO nie je namierený voči Rusku. Podľa jej slov ide o najlepší spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Švédska v zásadne zmenenej situácii, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

Ako zdôraznila, na území Švédska nebudú po vstupe do Aliancie umiestňované jadrové zbrane ani budované stále vojenské základne.

„Vo Švédsku toho existuje mnoho, čo stojí za to brániť a Švédsko bude mať najlepšiu obranu práve v NATO,“ povedala šéfka vlády v pondelok v parlamente. BBC komentuje, že vstup Švédska do NATO by znamenal obrovský obrat, keďže krajina je vojensky neutrálna už 200 rokov.

Rozhodnutie o podaní prihlášky do NATO v nedeľu oznámilo aj Fínsko. V pondelok sa touto žiadosťou zaoberal tamojší parlament, pričom schválenie poslancami bolo len formalitou.

Rusi hrozia reakciou

Rusko vníma snahu oboch severských krajín o vstup do Aliancie s veľkou nevôľou a hrozí, že podnikne protiopatrenia. Rozhodnutie Fínska a Švédska o vstupe do Severoatlantickej aliancie nepredstavuje pre Rusko hrozbu, môže však „vyvolať reakciu“.

Nechal sa v pondelok počuť ruský prezident Vladimir Putin. Podľa neho nemá Rusko s Fínskom a Švédskom problémy. Rozšírenie vojenskej infraštruktúry na ich území si však bude vyžadovať reakciu zo strany Moskvy.

Rozširovanie NATO predstavuje pre Rusko problém. To si podľa Putina musí dávať pozor na plány tejto vojenskej aliancie pod vedením USA, ktoré majú za cieľ zvýšiť jej globálny vplyv.

Zároveň Kremeľ avizoval, že vstup Fínska a Švédska do NATO nijakým spôsobom neposilní ani nezlepší bezpečnostnú architektúru na našom kontinente.

Budú ich brániť

Na hrozby Ruska smerom k Švédsku a Fínsku zareagovali ch najbližší susedia. Nórsko, Dánsko a Island v pondelok v spoločnom vyhlásení uviedli, že budú pripravené brániť Fínsko a Švédsko, ak by sa tieto dve severské krajiny stali obeťou útoku na svojom území v dobe, keď budú posudzované ich žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie.

„Nórsko je spoločne s Dánskom a Islandom pripravené všetkými potrebnými prostriedkami pomôcť svojim severským susedom v prípade, že by sa stali obeťou agresie na svojom území pred získaním členstva v NATO,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

Pripomeňme, že Nórsko, Dánsko aj Island sú členskými štátmi NATO.

Severania a NATO

Hoci Švédsko a Fínsko dosiaľ nie sú členmi NATO, oficiál­nymi partnermi Aliancie sa stali v roku 1994 a od konca studenej vojny sa obe krajiny zúčastnili na viacerých misiách NATO. Švédska a Fínsko by v prípade prijatia do NATO po prvý raz získali bezpečnostné záruky od jadrových mocností.

Žiadosť Švédska či Fínska o členstvo v NATO musí jednomyseľne ratifikovať všetkých 30 členských krajín Aliancie. Vlády oboch krajín očakávajú, že by to nemalo trvať dlhšie ako rok.

Medzičasom sa však turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril, že jeho vláda nebude súhlasiť s členstvom Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii.

ano, TASR, foto: shutterstock