Domov Zaujímavosti Top 5 predpovedí, ktoré sa stali naozaj skutočnosťou

Top 5 predpovedí, ktoré sa stali naozaj skutočnosťou

0
0

História nám dala množstvo príležitostí, z ktorých sme sa mohli poučiť. Niektorým tým menej príjemným udalostiam sa však dalo záhadne predísť a dnes by sme o nich nemuseli hovoriť ako o tragédiách či katastrofách. Na druhej strane boli aj udalosti, ktoré nás posunuli vpred.

Ale predsa nikto nie je jasnovidec, aby vedel predpovedať budúcnosť. Jasnovidec možno nie, no niektorí ľudia mali v minulosti o niečo zdravší úsudok a pohľad na budúcnosť ako väčšina. Ako to je možné? Pretože tieto „nezmyselné“ predpovede a nápady sa naplnili do bodky.

RMS Titanic pôjde ku dnu

Spisovateľ Morgan Robertson v roku 1898 vydal knižné dielo s názvom The Wreck of the Titan, ktoré akoby bolo námetom pre neskoršiu katastrofu.

Morgan Robertson

Loď, ktorá bola v autorovej knižke sa nazývala SS Titan. Podobnosť so slávnym RMS Titanicom je ohromná. Ako je možné, že o štrnásť rokov neskôr sa jeho fiktívny príbeh naplnil do bodky?

V jeho knihe bol SS Titan označovaný ako nepotopiteľné plavidlo s totožnou rýchlosťou a rozmermi, ako skutočný Titanic. Rovnako tak v jeho knihe uvádzal, že loď nemala dostatok záchranných člnov, že narazila na ľadovec, potopila sa v apríli a zomrie viac ako polovica pasažierov.

Robertson teda napísal knihu, ktorá bola totožná so skutočnou katastrofou, ktorá sa udiala zo 14. na 15. apríla 1912 vo vodách Atlantiku.

Atómová bomba bude realitou

V období, kedy bolo objavom aj guľôčkové pero, nebolo možné si ani predstaviť, že niečo tak nebezpečné by vôbec mohlo vzniknúť. Herbert George Wells v roku 1914 vydal román s názvom The World Set Free.

Herbert George Wells

V rámci deja bol opísaný granát, ktorý fungoval na báze uránovej nálože. H. G. Wells bol vedecky neznalý muž a o rádioaktívnych prvkoch nemal žiadne poznatky, no predsa sa stal strojcom predpovede, že o 28 rokov neskôr dôjde k zostrojeniu prvej atómovej bomby, ktorá fungovala na princípe uránovej nálože.

Ľudské orgány sú nahraditeľné

Dnes to už vieme. Hoci ide stále o vysoký level medicínskeho umenia, deje sa to „bežne“. Robert Byole bol britským prírodovedcom, ktorý sa považoval aj za „otca“ modernej chémie.

Robert Byole

Bol známy aj tým, že bol vždy pár krokov napred. Práve on vo svojich dielach prezentoval myšlienku, že liečenie chorôb bude možné transplantáciou. Čo bola vôbec prvá úvaha o takomto medicínskom úkone, ak vtedajšie lekárstvo môžeme nazývať medicínou.

O 300 rokov neskôr sa v USA uskutočnila prvá transplantácia obličky, ktorá bola úspešnou. Odvtedy sa transplantácia orgánov rozšírila do celého sveta a dnes ide o pomerne bežný, medicínsky úkon. V jeho víziách boli takisto ponorky, GPS či liek na dlhovekosť. Počkajme si ešte pár rokov a možno budeme žiť večne.

WIFI – Vďaka ti všemožný Tesla

Kráľ, ktorý „vynašiel“ 20. storočie. Nebyť dvoch svetových vojen tento srbsko‑americký vynálezca si mohol podmaniť svet svojou ideológiou pokroku. Vždy bol známy tým, že jeho objavy predbehli dobu.

Nikola Tesla

Konkrétne v roku 1901 pre americký The New York Times poskytol rozhovor, v ktorom hovoril o správe prostredníctvom signálu po celom svete. Hovoril o prístroji, ktorý bude možné nosiť so sebou a prostredníctvom zvuku či obrazu sa budeme môcť vidieť i počuť.

Predpovedal tak aj vznik video komunikácie (Skype). Nebyť tragických udalostí v histórii ľudstva, Nikola Tesla nás mohol posunúť o storočie vpred. Nemuseli sme teda čakať na mobilný telefón až do roku 1973 a šírenie WIFI signálu, ktoré uzrelo svetlo až v 90‑tych rokoch.

Pristátie na mesiaci

Zdá sa, že spisovatelia mali čuch na budúcnosť. I keď dobre vieme, že v tomto prípade francúzsky spisovateľ Jules Verne bol niečo ako „Tesla“ vo svete vedátorov.

Jeho diela boli náčrty a túžby, ktoré ľudstvo malo do budúcnosti. „Okolo sveta za osemdesiat dní“ alebo ešte slávnejšie dielo „Cesta na Mesiac“ sa stali svetovými publikáciami, ktoré predbehli dobu a inšpirovali stovky ľudí.

Jules Verne

Dielo Cesta na Mesiac vyšlo v roku 1865 a o storočie neskôr to bol práve Niel Armstrong, ktorý v roku 1969 vyslovil slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Zaujímavosťou Verneovho vesmírneho dobrodružstva je fakt, že v tom období vedci ani netušili, že gravitácia vo vesmíre nie je alebo dokonca, že budú existovať raketoplány.

Denis Ruščák, foto: SITA, internet



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Zaujímavosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Mračnová dostala cenu Laurel

Európske olympijské výbory (EOV) ocenili čestnú členku Slovenského olympijského a športové…