Vláda začína rozdávať, akoby rozpočet nemal dno

Minister financií Kažimír (vľavo) a predseda vlády Pellegrini.

Ak sa hovorí, že vlády sú štedré, najmä pred voľbami, tak najnovší rozpočet tretej vlády Smeru je toho názornou ukážkou. Pellegriniho kabinet ide cez sociálny balíček rozdať stovky miliónov eur státisícom ľudí, z ktorých väčšina má volebné právo. Bežne sa tomu hovorí aj kupovanie voličov.

Extrémne priaznivá situácia v medzinárodnej aj našej ekonomike umožňuje vláde robiť krátkodobé „zázraky“. Vládny kabinet na jednej strane rozdáva, akoby rozpočet ani nemal dno, na druhej strane znižuje rozpočtovú dieru tak, že deficit verejných financií, naplánovaný na budúci rok, sa blíži k nule.

Aj menej zdatný ekonóm však vie, že robiť takéto „divy“ nie je nič zložité. Peniaze totiž do rozpočtu takpovediac tečú samé. „Práve priaznivá makroekonomická situácia a lepšia efektívnosť výberu daní výrazne navyšujú očakávané daňové a odvodové príjmy,“ popisuje stav, v ktorom sa nachádzajú verejné financie hlavná analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Platy v štátnej správe stúpnu o desatinu

Že vláda nemá na znižovaní deficitu hlavnú zásluhu, priznáva aj Kažimírovo ministerstvo financií. „Návrh rozpočtu na nasledujúce roky predpokladá pokračovanie ozdravovania verejných financií v kontexte pozitívneho makroekonomického vývoja,“ uvádzajú v komentári analytici rezortu financií.

V preklade do ľudskej reči to znamená, že znižovanie deficitu a spomalenie nárastu dlhu je spôsobené tým, že ekonomike sa darí, zahraničie vo veľkom kupuje naše výrobky a služby, firmy majú vyššie zisky, platia viac daní a odvodov, podobne aj zamestnanci a živnostníci zo svojich zárobkov, ľudia viac kupujú a tak do rozpočtu priteká viac peňazí aj z dane z pridanej hodnoty.

Na druhej strane klesajú niektoré výdavky rozpočtu, napríklad na nezamestnaných, ktorých je stále menej alebo na úroky z dlhu, ktoré sú extrémne nízke.

Nasledujúci rozpočtový rok, ktorý sa končí zhruba dva mesiace predtým, ako sa u nás budú konať parlamentné voľby, je taký štedrý, že to nemá v histórii krajiny obdobu.

A vláda sa tým aj patrične chváli. „Výdavková strana rozpočtu verejnej správy je významne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe.

V zmysle vyhlásenia zástupcov sociálnych partnerov k dohode o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020 sú v rozpočte alokované prostriedky na valorizáciu platov zamestnancov od 1. 1. 2019 na úrovni 10 %.

Súčasťou je aj dohoda na valorizácii od 1. januára 2020 taktiež vo výške 10 %,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok.

Teplé obedy a vianočné penzie

Okrem vyšších platov pre celú verejnú správu, vrátane napríklad učiteľov, policajtov či hasičov, prináša vláda ešte ďalšie opatrenia. Napríklad extra zvýšenie platov pre mladých učiteľov, teplé obedy zadarmo pre predškolákov a žiakov základných škôl.

Okrem nárastu dôchodkov je v rozpočte zakomponované aj zdvojnásobenie vianočného dôchodku, dvojnásobne vyššia daňová úľava pre rodičov na deti do šesť rokov, nižšia DPH na ubytovanie, dovolenkové šeky, zdvojnásobenie podpory pre chorých na kúpeľnú liečbu.

Ale napríklad aj o polovicu vyššie výdavky na obranu, na netransparentné nákupy zbrojnej techniky, ktorú podľa požiadaviek NATO nie je Slovensko dokonca ani povinné nakupovať.

Rozpočet obrany má stúpnuť približne o 50 percent, čo je zhruba pol miliardy eur, čiže 15 miliárd bývalých slovenských korún.

Nové dane

Rovnako sú súčasťou rozpočtu aj nové dane, o ktorých Fico a spol. až tak nahlas ako napríklad o obedoch zadarmo nehovoria. Vláda napríklad plánuje zaviesť pre obchodné reťazce nový odvod vo výške 2,5 percenta z celkového obratu, či 8-percentnú daň z neživotného poistenia.

Na viacerých opatreniach, pri ktorých rozpočet „púšťa perie“ nie je nič zlé. Najmä zvýšenie platov v školstve či vyššie penzie, ale napríklad aj obedy zadarmo sú vcelku zmysluplné rozhodnutia.

Pokrytecké na tom je však to, že vláda si na tieto skupiny ľudí spomenula až tesne pred voľbami, hoci už niekoľko rokov pritekajú do rozpočtu stovky miliónov eur z daní navyše.

Na druhej strane je rizikom to, že vláda ide rozdávať naprieč všetkými rezortmi a nemá určené hlavné priority. Rozpočet má totiž svoje dno a nedá sa z neho zaplatiť všetko.

Vláda nemyslí na horšie časy

Analytici upozorňujú, že popri rozdávaní by vláda nemala zabúdať na horšie časy, a teda viac šetriť, aby potom cez takto usporené peniaze mohla zmierňovať dopady budúcej krízy na ľudí.

Kríza určite príde, je to normálna fáza vývoja ekonomiky, otázne je však kedy. Ekonóm Tatra Juraj Valachy pre portál teraz.sk pripomenul, že tento rok má deficit verejného rozpočtu klesnúť na 540 miliónov eur z vlaňajších 660 miliónov.

„Ide teda o zlepšenie hospodárenia o 120 miliónov eur, zatiaľ čo sa na daniach a odvodoch vybralo o 800 miliónov eur viac, ako počítal pôvodný rozpočet.

Z toho pohľadu sa len veľmi málo z dodatočných príjmov využilo na zníženie deficitu,“ upozornil v teraz.sk Valachy.

Ján Bystriansky, foto: SITA