Záujem o účasť na referende o skrátení funkčného obdobia parlamentu

Prezidentskej kancelárii bola 3. mája 2021 doručená petícia za vypísanie referenda o skrátení funkčného obdobia parlamentu. Posudzovanie zákonnosti referenda o tejto otázke je momentálne na Ústavnom súde. Aj napriek tomu sme sa rozhodli v našom aktuálnom májovom prieskume pozrieť na to, aký je záujem občanov o účasť na referende v prípade, že sa bude v najbližších mesiacoch konať.

Na úvod si pripomeňme, že pre platnosť referenda je potrebné, aby sa nadpolovičná väčšina voličov zúčastnila referenda a aby bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

V minulosti sa na Slovensku konali dve referendá, v ktorých sa občania vyjadrovali ku skráteniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by mohlo viesť k predčasným parlamentným voľbám. Ani jedno z nich však nebolo úspešné. Po prvýkrát to bolo v roku 2000 a účasť v ňom tesne presiahla 20 %.

Druhýkrát to bolo v roku 2004 a účasť dosiahla takmer 36 %. V tomto druhom prípade sa však referendum konalo súčasne s prvým kolom prezidentských volieb, čo mohlo pozitívne ovplyvniť aj samotnú účasť na referende.

Pravdepodobnosť účasti na referende

Reprezentatívnej vzorke obyvateľov Slovenska sme položili otázku, v ktorej sme zisťovali ako pevne sú dnes rozhodnutí sa na tomto referende zúčastniť. Pevnosť rozhodnutia vyjadrovali na škále od 0 % (určite sa nezúčastním) po 100 % (určite sa zúčastním), pričom stupnica bola rozdelená po desiatich percentách.

Celkovo viac ako pätina opýtaných (22 %) deklarovala, že sa určite na referende nezúčastní (uviedli 0 % záujem o účasť na referende). Nízku pravdepodobnosť účasti (od 10 % do 40 %) uviedlo ďalších 16 % opýtaných. Viac ako desatina (13 %) respondentov uviedla, že sú tak pol na pol (na 50 %) rozhodnutí sa referenda zúčastniť, respektíve nezúčastniť.

Vyššiu pravdepodobnosť účasti na referende (od 60 % do 80 %) uviedlo 15 % opýtaných. Vysokú mieru pravdepodobnosti (od 90 % do 100 %) deklarovalo 34 % oslovených.

Pri otázkach podobného charakteru, ktoré merajú ochotu ľudí zúčastniť sa na nejakej aktivite v budúcnosti, však väčšinou dochádza k nadhodnoteniu záujmu účasti ľudí na tejto aktivite. Inak povedané, oslovení respondenti deklarujú vyššiu mieru záujmu o účasť na referende, ale nakoniec sa ho reálne zúčastní len časť z nich.

Účasť podľa voličských preferencií

Pozrime sa teraz na to, ako sú na tom voliči jednotlivých politických strán z hľadiska ich deklarovaného záujmu o účasť na referende. Budeme sledovať len percento voličov jednotlivých politických strán, ktorí vyjadrili vysokú mieru ochoty sa na referende zúčastniť.

Z tabuľky jasne vidieť, že najvyšší záujem o účasť na referende deklarovali voliči novej strany Republika. Takmer 9 z 10 voličov tejto strany deklarovalo vysokú mieru záujmu o účasť na referende. Nasledujú voliči strán SMER-SD a HLAS-SD (približne 7-8 z 10 voličov týchto strán deklarovalo vysokú mieru záujmu).

Za nimi už s určitým odstupom nasledujú voliči strany SNS (približne každý druhý volič). Na druhej strane rebríčka s nízkym záujmom účasti nachádzame voličov troch zo štyroch strán súčasnej vládnej koalície, a to OĽANO, ZA ĽUDÍ a SaS.

Martin Slosiarik, zdroj: FOCUS, foto: shutterstock