Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom: Grajciare – malé peniaze

„Nemám už ani graciara“, alebo „šestáka“, zvyklo sa hovorievať v minulosti, keď človek už nemal ani len drobné mince. V dejinách slovenských peňazí mali však grajciare svoje významné miesto pomerne dlho. Boli to celé storočia.

Pomenovanie grajciar pochádza z nemeckého „kreuzer“, čo značilo mincu s krížom – ako symbolom kresťanstva. Prvé grajciare boli razené v druhej polovici 13. storočia v Tirolsku.

Na našom území začali byť razené od 16. storočia. Najprv sa jednalo o drobné strieborné mince, neskôr medené. Boli súčasťou väčšej menovej jednotky – „zlatého“. Jeden zlatý mal pritom 100 grajciarov.

Vytlačili ich až koruny

Grajciare platili u nás veľmi dlho. Boli súčasťou viacerých menových sústav. Najprv toliarovej (1526 – 1753), potom tzv. konvenčnej (1753 – 1857) až po spolkovú menu (1857 – 1892). Razené boli okrem bežných, aj v neobvyklých nomináloch.

Napríklad za cisára Františka I. okolo r. 1800 v hodnotách 1/4, 1/2, 3, 6, 12, 30 a pod. Šesťgrajciar býval nazývaný aj „šestákom“.

Väčšinu týchto mincí pre Uhorsko razila, tak ako je tomu dodnes – Kremnická mincovňa. Tá patrí medzi najstaršie kontinuálne fungujúce podniky v dejinách sveta vôbec. Pracuje od roku 1329.

Grajciare skončili svoju platnosť príchodom novej – korunovej meny na sklonku 19. storočia. Malé – drobné mince potom viac ako 100 rokov niesli názov „halier“.

Marcel Pecník, Stredoslovenské múzeum, foto: internet