Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom. Iskrivý príbeh veľkého pokladu

24. augusta v roku 1935 došlo v Košiciach k nálezu jedného z najväčších zlatých pokladov v Európe. Na dnešnej Hlavnej ulici, pred tým Štefánikovej, prebiehala prestavba meštianskeho domu pre potreby vtedajšej československej finančnej správy. Práce okorenilo mimoriadne a nečakané prekvapenie.

Robotník Peter Stacho pri výkopoch narazil na medenú oválnu a otlčenú nádobu. Po jej otvorení spolu s ďalšími zistili, že je plná zlata. Nález bol následne oficiálne zapísaný do stavebného denníka. Ešte pred tým si však stihli z neho potajme vziať a rozdeliť 126 dukátov.

Tie ponúkli miestnemu zlatníkovi, ktorí považoval toto hneď za podozrivé a nahlásil vec polícii. Tak sa stalo, že zlatá horúčka nálezcom zatemnila rozum a spolu s nevedomosťou o postupoch pri takýchto nálezoch, namiesto vtedy obvyklej odmeny vo výške 30 % nálezu (!!!) boli potrestaní.

Vzácny poklad z čias uhorského úradu

Poklad obsahoval spolu 2 920 zlatých mincí, tri medaile a renesančnú zlatú reťaz. jeho váha je 11 kilogramov zlata. Mince, ktoré sa v ňom nachádzajú majú svoj pôvod v 81 mincovniach 11 európskych krajín. Najviac zastúpenými sú Uhorsko a Holandsko. Najstaršie mince pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia.

Na mieste nálezu stálo v minulosti sídlo Spišskej komory, veľmi dôležitého uhorského úradu, ktorý mal na starosti aj finančné a daňové záležitosti. Poklad, ktorý predstavoval už vo svojej dobe veľmi vysokú hodnotu, ukryli do útrob budovy predstavitelia Komory po roku 1679.

V tom období ohrozovali mesto vojská Imricha Tököliho, ktorý bojoval proti panovníckemu rodu habsburgovcov počas stavovských povstaní. Mesto v rokoch 1682 – 1685 aj obsadil. Po oslobodení sa už nik na dlhý čas neprihlásil k schovanej schránke. Počkala si na náhodné nájdenie.

Cenný skvost v múzeu

Nález najprv uchovávalo finančné riaditeľstvo v Košiciach, neskôr bol odborne spracovaný v Slovenskom vlastivednom múzeu v Bratislave. V čase nájdenia bol ohodnotený na takmer 300 000 československých korún.

Následne bol vystavovaný aj v Národnom múzeu v Prahe a potom umiestnený v trezore expozitúry štátnej banky v Košiciach. Dnes je vystavený vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a patrí medzi skvosty našej histórie.

Marcel Pecník, Stredoslovenské múzeum, foto: internet