Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom: Kremnická mincovňa – onedlho už 700 ročná

Posledné uverejnené články v tomto našom seriáli boli a sú zamerané na zaujímavosti z oblasti dejín peňazí. Písali sme zatiaľ výlučne o minciach. Väčšina z nich bola razená v Kremnickej mincovni. Keď si uvedomíme, že tá svoj príbeh začala písať v roku 1328, tak môžeme jednoznačne prehlásiť, že ide o jeden z najdlhšie kontinuálne fungujúcich podnikov, a to nielen u nás, ale vôbec, v histórii sveta.

17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Kremnica, ktorá vyrástla v blízkosti bohatých ložísk zlata, mestské privilégiá.

V rámci nich získali Kremničania pred takmer 700 rokmi aj právo raziť mince. Medzi prvé výrobky mincovne patrili zlaté mince razené podľa florentského vzoru, tz. florény, v rýdzosti takmer 24 karátov.

Neskôr získali názov dukáty. Odhaduje sa, že doposiaľ ich bolo v tomto podniku vyrazených viac ako 21 miliónov. Nasledovali aj strieborné a medené razby. Groše, toliare, grajciare, ale aj odznaky, vyznamenania a medaile neskôr koruny a dnes eurá. 

Vysoko cenená kvalita výroby

Výrobky Kremnickej mincovne boli vždy veľmi kvalitné a preto vyhľadávané a cenené. Bolo to tak najmä vďaka kvalite materiálov, zručnosti majstrov, ale aj zavádzaniu inovatívnych technológií.

Napr. už od začiatku 18. storočia tu používali moderný stroj – vretenový, alebo skrutkový lis na mince – tzv. balanciér. Tým ešte viac zvýšili kvalitu mincí, ale aj rýchlosť ich výroby.

Mincovňa sa v 19. storočí stala centrálnou mincovňou pre výrobu peňažného obeživa pre celé Rakúsko – Uhorsko.

Povojnová obnova

V 20. storočí si prešla vážnymi peripetiami. Po rozpade monarchie ustupujúca maďarská armáda odvliekla z Kremnice raziace stroje i zásoby drahých kovov.

Československej vláde sa podarilo výrobu v mincovni s pomocou zahraničných dodávateľov pomerne rýchlo obnoviť. Od roku 1921 boli razené už nové mince a to na elektrikovaných strojoch.

Terčom ničenia sa stala aj na sklonku druhej svetovej vojny, kedy nemecké vojská výbušninami nezvratne poškodili raziace technológie a zásoby taktiež pri svojom ústupe zobrali. V záujme povojnového budovania bola činnosť mincovne obnovená opäť veľmi rýchlo.

Dnes kremnickí minciari razia obehové i pamätné platidlá, odznaky a medaile tak pre nás, ako aj pre mnohé ďalšie štáty.

Z hľadiska histórie a významu jej činnosti ide jednoznačne o slovenský technický klenot, vynúci sa dlhými etapami našich dejín, až do súčasnosti.

Marcel Pecník, Stredoslovenské múzeum, foto: internet