Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom: Slovák podpísaný na amerických dolároch

Už asi len málokto ešte nepočul o tom, že podpis Slováka sa začiatkom 20. storočia nachádzal na amerických dolárových bankovkách. Nie každý však pozná jeho zaujímavý životný príbeh.

Michal Bosák (* 1869 Okrúhle/Rakúsko-Uhorsko – † 1937 Pensylvania/USA) bol známym finančníkom, obchodníkom, ale aj filantropom so silným slovenským národným cítením. Ako 16-ročný vycestoval za prácou do Ameriky, tak ako desaťtisíce Slovákov v tej dobe.

Úspešný podnikateľ

Najprv pracoval ako triedič uhlia, neskôr ako baník, robotník a rozvážal aj pivo. V roku 1893 začal sám podnikať tak, že si otvoril menšie pohostinstvo. Následne svoje aktivity rozširoval a stal sa z neho veľkoobchodník. O 4 roky si už otvoril banku – Michal Bosak Private Bank.

Postupne stál pri zrode viacerých bankových inštitúcií. Stal sa aj prezidentom First national bank v Olyphante, ktorá mala právo vydávať peniaze a jeho podpis sa tak ocitol na 10-dolárovej bankovke platnej v USA v roku 1907.

Jeho Bosak State Bank v Scrantone sa stala najznámejšou slovenskou bankou v severnej Amerike, ak nie aj v celom „slovenskom zahraničí“. Okrem svojej bankárskej kariéry bol známym aj pre svoju charitatívnu činnosť. Prispieval rôznym dobročinným organizáciám, najmä Katolíckej jednote, zorganizoval aj miliónovú zbierku pre osamostatnenie Slovenska.

Jeho podpis sa nachádza aj na Pittsburskej dohode, ktorá bola dôležitým krokom pre spojenie Slovákov a Čechov do spoločného štátu po skončení prvej svetovej vojny.

V roku 1920 navštívil Michal Bosák svoju rodnú krajinu. Stal sa majoritným akcionárom vznikajúcej Americko – slovenskej banky a financoval aj výstavbu ľudovej školy v Okrúhlom. Bola to prvá, po vojne vybudovaná nová škola u nás. Za jednu korunu ju daroval Československej republike.

Krach burzy a smrť u zubára

Rozmach jeho aktivít zastavil krach na newyorkskej burze v roku 1929, ktorý katastrofálne poznačil nielen finančný a bankový segment, ale aj celosvetové hospodárstvo. Zomrel o osem rokov neskôr pri návšteve zubného lekára.

Marcel Pecník, Stredoslovenské múzeum, foto: internet