Zdravý rozum, kde si sa podel?

Podiel výdavkov, ktoré štát vlani prerozdelil z vybraných daní je znovu vyšší. Celková miera prerozdelenia v pomere k hrubému domácemu produktu stúpla.

Deň daňovej slobody sa opäť posunul v neprospech zarábajúceho občana. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa vláda netvárila, že dobré časy – ekonomika rastie, dane prúdia do rozpočtu rýchlejšie ako Váh do Dunaja, platy rastú – tu budú naveky.

Akosi pozabudla, že ekonomika má svoj cyklus – raz rastie, čo je fajn, no inokedy klesá, čo však už bolí.

Ešte máme v pamäti, keď nám v roku 2009 v priebehu niekoľkých mesiacov roka pribudlo na úradoch práce viac ako 100 tisíc ľudí, keď ekonomika historicky klesala a bezmocná prvá Ficova vláda za pár rokov takmer zdvojnásobila verejný dlh.

Lebo sa neriadila zdravým rozumom a pozabudla na poučku, ktorú ovláda priemerný politik a ekonóm – že ekonomika má svoj cyklus, v ktorom sa rast strieda s pádom.

Svetoznámy ekonóm John Milton Keynes radil politikom, aby šetrili a vytvárali prebytky v štátnom rozpočte, keď sa ekonomike darí – rastie HDP, stúpa zamestnanosť a platy.

Takto vytvorenú rezervu by potom mali používať, keď je zle, keď sa ekonomika borí s recesiou – pokles HDP, rast nezamestnanosti, prepad platov, menej daní.

V časoch pádu je odôvodnený aj deficit v štátnom rozpočte, tvrdil Keynes. Politici milujú Keynesa, ale len z polovice. Milujú jeho deficit – či sa darí alebo nie.

Zabúdajú, že keď sa nedarí, neprúdia ani dane a nie je z čoho financovať štát, lebo sa nevytvorila dostatočná rezerva. Povedia si, veď sa zadĺžime – po nás potopa.

Po poslednej svetovej ekonomickej kríze vláda zdvihla dlh nad 50 percent HDP a platíme za to slušné úroky. Ak by však prišla ďalšia kríza, dlh by pri súčasnom plytvaní v rozpočte vyletel na 80 a možno až na 100 percent HDP.

Úroky za vládny dlh by stúpli a dane v rozpočte klesli tak, že by nás to už položilo.

Keynes by pri pohľade na súčasný návrh Ficovej vlády na uvoľnenie dlhovej brzdy (vláda sa chce viac zadlžiť, hoci dane pribúdajú v rozpočte ako huby po daždi), ktorý nedávno predložila do parlamentu, zrejme nestihol ani zaplakať.

Rovno by chytil mŕtvicu. Ešte pred tým by si však pomyslel: Zdravý rozum, kde si sa stratil?

Ján Bystriansky