Slovensko Zvláštna Kažimírova podpora na poslednú chvíľu Publikované 6. februára 2019 0 3 Nie je žiadnym tajomstvom, že minister financií Peter Kažimír si to svojou kandidatúrou za guvernéra Národnej banky Slovenska pred dvomi mesiacmi nasmeroval do politického dôchodku s odôvodnením, že chce namiesto politiky ostať „iba vo svete čísiel“. Zdá sa však, že tesne pred svojím odchodom predsa len nezabudol ani na politiku a priklepol takmer 10-miliónovú podporu, ako inak, vyvoleným. O firme GA Drilling, a. s., sa toho už v médiách popísalo nemálo. Okrem iného sa k jej spoluvlastníctvu cez svoju manželku priznal aj súčasný generálny riaditeľ Výskumnej agentúry ministerstva školstva Stanislav Sipko, ktorý rozdeľuje granty na vedu a výskum. Toho verejnosť pozná z legendárnej tlačovej konferencie bývalého ministra školstva Plavčana, na ktorej sa snažil obhájiť postup ministerstva školstva pri schvaľovaní výzvy za 300 miliónov eur, ktorá sa poväčšine, namiesto univerzít, dostala do rúk firiem prepletených so Slovenskou národnou stranou. Okrem Sipka sa okolo GA Drilling, a. s., spomína aj meno ďalšieho spoluvlastníka firmy Ivana Štefunka, ktorého finančným aktivitám na ministerstvách ovládaných nominantami SMERU‑SD sme sa už venovali v minuloročnom vydaní týždenníka Koment č. 07/2018 v článku: Kritizuje vládu, no žije za štátne. Hlavne progresívne… Kto je Ivan štefunko? Kažimírova štedrosť nebola jediná Okrem iného sme v tejto súvislosti mapovali aj podporu iných firiem predsedu politickej strany Progresívne Slovensko, ktorá chce síce priniesť do politiky novú slušnejšiu kultúru, no o jej šéfovi sú známe blízke kontakty so súčasnou vládnou garnitúrou. Mimo kontraktov, ktoré podľa zákona musia ministerstvá publikovať v Centrálnom registri zmlúv, a teda si ich môže každý pozrieť, čerpá Štefunkova firma Neulogy aj finančné zdroje z programu Jeremie. Keďže sa jedná o špecifický program Európskej únie, rozdeľovanie finančných prostriedkov nie je v spomenutom registri uvedené a na smolu daňových poplatníkov ani priamo na stránke daného programu. A tak sme sa pýtali priamo ministerstva financií, koľko inkasuje Štefunkova firma Neulogy za poradenstvo, resp. správu tejto podpornej schémy, ktorá má slúžiť podnikateľom. Zo zdroja na ministerstve financií sme sa neoficiálne dozvedeli o údajných miliónových odmenách pre túto firmu, avšak keďže na naše otázky ministerstvo financií, ako inak, priamo neodpovedalo, tieto informácie sa nám nepodarilo overiť. O miliónových kontraktoch Štefunkových firiem si môžete prečítať v spomínanom článku, no teraz sa povenujme nedávnej 9,5-miliónovej štedrosti ministra Kažimíra v prospech spoločnosti GA Drilling. Podnikateľovi Štefunkovi sa darí najmä v biznise so štátom. Vízia a financovanie Progresívneho Slovenska Šokujúce dotovanie spoločností spojených s menom Ivana Štefunka verejnými financiami vyvoláva najväčšie pochybnosti v spojitosti s jeho politickým angažovaním, konkrétne s financovaním jeho strany Progresívne Slovensko. Práve Ivan Štefunko je najväčším prispievateľom, a nie malým, na chod strany. A keď uvážime, že jeho spoločnosti žijú v drvivej väčšine zo štátnych peňazí, slovenskí daňoví poplatníci majú dôvod na znepokojenie. Len na okraj, medzi darcami strany je napríklad vedený aj Igor Kočiš, predseda predstavenstva GA Drilling, a aj podpredseda predstavenstva Dušan Kočiš. Kauzy Štefunkových spoločností však vážne naštrbujú aj základné piliere programu jeho strany, medzi ktoré patrí aj boj proti korupcii. No a v súvislosti so spoločnosťou GA Drilling, ktorá dostala od ministerstva financií takmer 10 miliónov eur za projekt, ktorého význam spochybnila hodnotiaca komisia ministerstva školstva, znie cieľ Progresívneho Slovenska: „Každé euro, ktoré vyplatí štát, musí byť užitočné. Musíme sledovať nie to, či sa minuli štátne peniaze, ale čo sme za tie peniaze dostali a čo sme tým dosiahli,“ skutočne ako dobrý vtip. Kažimír zadotoval podľa školstva nefungujúci projekt Iba týždeň pred zasadnutím vlády, na ktorom vláda schválila Kažimíra ako nominanta na šéfa Národnej banky Slovenska, sa do vlády dostal materiál pod bodom č. 20, kde na návrh ministra financií vláda schválila pomoc pre firmu GA Drilling vo výške 9,5 milióna eur na „dokončenie priemyselného výskumu“ pre hĺbkové vŕtanie pomocou plazmy využiteľného najmä pri „uzatváraní vrtov pri ťažbe plynu a ropy“. Určite hneď každému čitateľovi v hlave skrsne základná otázka, akú využiteľnosť má táto (doposiaľ nefungujúca) technológia na Slovensku, ktoré viac ako 99% ropy a plynu dováža zo zahraničia a má iba úplne zanedbateľný počet vrtov? Nuž, po odpoveď nemusíme chodiť ďaleko. Dala nám ju ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Hoci ministerstvo školstva bolo pravidelným dotovateľom Štefunkových firiem, aj cez svoju výskumnú agentúru, ktorej šéfuje človek vlastnícky prepojený na GA Drilling (viď. vyššie), Lubyová vystavila tejto spoločnosti stopku, keď jej rezort neodsúhlasil firme stimuly, o ktoré žiadala. „V uplynulom období v SR táto firma získala zo štátnych zdrojov podporu okolo 26 miliónov eur, pričom nie je evidentný konkrétny výsledok alebo produkt na slovenskom trhu,“ povedala ministerka školstva Lubyová na tlačovej konferencii odvolávajúc sa na správu Komisie na vyhodnocovanie žiadostí o stimuly pre výskum a vývoj, v ktorej sa ďalej píše: „Prínos týchto dotácií z odborného pohľadu môže byť otázny, nakoľko firma stále nemá funkčné komerčné prototypy svojej technológie a komisia nie je presvedčená o fungovaní jej technológií. Vzhľadom na uvedené dôvody a doteraz nakumulované investície bez preukázateľných výsledkov na báze týchto investícií, komisia odporúč a neschváliť žiadosť o stimuly na výskum a vývoj č. 2018/14581:1-26C0.“ Nuž a keď sa nezadarilo na školstve, „zaskočil“ minister Peter Kažimír, ktorý sa podľa nášho zdroja so Štefunkom stretáva pravidelne, a GA Drilling svoju dotáciu dostala cez rezort financií. Tu vyvstáva ďalšia otázka – a tou je konflikt „čerpačov dotácií“ v pozadí koaličných strán SMER‑SD a SNS. Touto otázkou sa však nateraz zaoberať nebudeme, napokon z prístupných informácií si na to môže každý urobiť názor sám. Šokujúce podmienky štátnej výpomoci Pozastavme sa pri samotnej takmer 10-miliónovej dotácii ministerstva financií a najmä podmienkach, za akých túto horibilnú čiastku vláda priklepla spoločnosti GA Drilling. Odklad splácania na 4 roky, percentuálna sadzba úroku na úrovni 1 % a splatnosť o 10 rokov. O takýchto podmienkach pri priemerných bankových úrokoch sa každému podnikateľovi na Slovensku môže iba snívať. Keď sa však zamyslíme nad obhajobou tejto dotácie zo strany ministerstva financií, ktoré tvrdí, že ide o vysoko inovatívny a perspektívny projekt, je minimálne otázne, prečo takýto projekt nepodporila ktorákoľvek slovenská banka, ale práve štát. Nuž, odpoveď je asi jednoduchá – pre banku je takýto projekt rizikový, bez garancií, že sa jej peniaze niekedy vrátia. Prečo tak pri podpore tejto firmy nerozmýšľal aj štát, ktorý získal iba kozmetické záruky toho, že sa mu peniaze niekedy vrátia, je veľkou neznámou. Navyše, ako záruku na vrátenie peňazí využiť iba založenie technológií, ktoré nebudú mať o desať rokov žiadnu hodnotu (namiesto napríklad založenia akcií) je vysokým hazardom so štátnymi peniazmi. A teda otázkou ostáva, prečo vláda odklepla dotáciu s veľkým rizikom, že táto firma nebude schopná splatiť svoj dlh voči štátu, keďže ručí iba vo forme technológií, ktoré budú mať o 10 rokov nulovú hodnotu? Suma sumárum, ak teda firma nebude nič štátu splácať, ministerstvu financií, a teda aj daňovým poplatníkom, ostane iba kopa nepotrebného šrotu? Progresívne Slovensko výrazne prispieva aj na prezidentskú kampaň Zuzany Čaputovej. Žijú takmer výlučne za štátne Pozrime sa bližšie aj na hospodárenie tejto spoločnosti v minulosti – v rokoch 2010 až 2017 si spoločnosť vykazuje viac ako 50 zamestnancov a celkové tržby na úrovni cca 17 miliónov eur, čo je veľmi chvályhodné. Avšak iba do momentu, keď otvoríme internetovú stránku spoločnosti a začneme počítať dotácie, ktoré táto firma dostala od štátu či z európskych grantov. Zistenie, že drvivú väčšinu svojich tržieb zinkasovala táto spoločnosť z verejných zdrojov, už také chvályhodné nie je. Navyše, dočítať sa o tom, či táto technológia po načerpaní miliónov eur zo štátnych vôbec funguje, je absolútne nemožné, hoci jej inovatívnosť sa nedá popierať. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Kritizuje vládu, no žije za štátne. Hlavne progresívne… Kto je Ivan Štefunko? Nefungujúci projekt namiesto 200 start‑upov Základná otázka je ale iná. Prečo sa vlastne minister financií znenazdajky montuje do podpory firiem a inovácií, ktorým jeho úradníci nerozumejú a prečo sa rozhodol zvýhodniť práve túto firmu, namiesto ktorejkoľvek z približne 550 000 iných firiem na Slovensku? A tak, aj táto podpora štátu firme prepletenej so štátnymi úradníkmi vyvoláva iba ďalšiu neistotu v podnikateľskom prostredí a otázky o rovných a rovnejších… Mimochodom, vláda, ktorá sa odvoláva na podporu malých a stredných podnikov, by za túto sumu mohla podporiť viac ako 200 mladých začínajúcich podnikateľov cez existujúce finančné nástroje a dopady takejto podpory by boli v podpore zamestnanosti a hospodárstva omnoho vyššie… Ďalšie pochybnosti o Štefunkovom podnikaní Ďalšiu kauzu spojenú s meno Ivana Štefunka otvoril minulý týždeň portál Aktuality.sk, ktorý informoval, že spoločnosť Monogram Technologies, ktorej je šéf Progresívneho Slovenska spolumajiteľom, zaznamenala závratný rast tržieb po tom, čo do nej Štefunko vstúpil. Portál sa zaujíma o 2,5-miliónovú pochybnú zákazku od Žilinskej univerzity, ktorej Monogram Technologies dodala 38 položiek pre vedecké účely. Apropo, Monogram Technologies a spomenutý úradník ministerstva školstva majú tiež spoločnú minulosť. Ako portál informuje, Stanislav Sipko ešte aj po svojom nástupe na vysoký verejný post v rámci rezortu jazdil na luxusnom automobile patriacom práve spoločnosti Monogram Technologies. Obhajoval to tým, že sa tak deje na základe nájomnej zmluvy, ktorú však nepredložil. Ale späť k Žilinskej univerzite. Jednou z dodávaných položiek boli licencie na IBM dopravné centrum, ktoré sa v tom čase, v roku 2014, predávali za približne 60 tisíc eur. Firma Monogram Technologies ich však univerzite predala za 174-tisíc eur. „Keďže sa dodávali 3 licencie, univerzita mohla prísť o vyše 300-tisíc eur. Za jedinú z 38 položiek v tendri. Konkurenčný Anext (spájaný s bývalým ministrom financií za SMER‑SD Jánom Počiatkom, pozn. redakcie) nacenil licencie na 128-tisíc eur, čo je o štvrtinu menej ako Monogram. V celkovom súčte všetkých položiek však vychádzala lacnejšie ponuka Monogramu,“ píšu Aktuality, pričom vymenúvavajú viacero indícií, ktoré nasvedčujú takzvanú kartelovú dohodu, čo je nedovolená obchodná praktika. Medzi nimi napríklad rovnaké položky, ktoré obe spoločnosti plánovali univerzite dodávať, viaceré položky v zozname nazvali obe spoločnosti presne tak isto, hoci tento názov sa formálne nepoužíva. „Zhodné sú aj viaceré dokumenty, ktoré písali uchádzači a predložili ich v tendri. A to od slova do slova, vrátane chýb – napríklad v slovnom spojení ‚‚podmienky účastí‘‘. Firmy nazývali rovnako všetky položky – vrátane skratiek či nelogických formulácií typu ‚‚anténna,‘‘ ktoré sú nespisovnou kombináciou slova anténa v slovenčine a angličtine,“ píše portál. Martin Sokol, foto: SITA
