Slovensko V tieni Čo vlastne chránia lesoochranári? Naše lesy to nie sú… Publikované 17. októbra 2017 4 8 Rubrika V tieni prináša zaujímavé informácie, ktoré by niektorí radšej videli zapadnuté prachom. Preto aj naši respondenti často volia možnosť ostať v anonymite. Jedným z nich je aj bývalý člen jedného z najznámejších slovenských lesoochranárskych združení. Prezradil nám informácie, ktoré najmä milovníkov prírody nepotešia. Slovensko je nepochybne nádherná krajina s množstvom lesov a prírodných krás. Veľa sa hovorí o tom, ako si ju musíme chrániť. Robíme pre to všetko, čo sa dá? Alebo sú to len reči a realita je iná? V súčasnosti prebieha čulá diskusia na témy v spojitosti s lesmi a ochranou prírody. Veľa sa hovorí o bezzásahových územiach, poľovníctve, lykožrútovi, medveďoch, hospodárení s lesmi, predaji dreva a podobne. Našu redakciu zaujal fakt, že diskusie sa zúčastňujú najmä občianske združenia z tzv. tretieho sektora, podiel informácií z odborných inštitúcií akoby bol menší. Má to tak byť? Zaujímavé názory na to má jeden veľmi aktívny mladý človek, ochranár telom i dušou. Bývalý člen lesoochranárskeho združenia VLK nám poskytol exkluzívny rozhovor. Čo pre Vás znamená príroda? Veľa. Tak ako by mala pre každého normálneho človeka. Sme súčasťou prírody. Musíme ju chrániť a potom aj ona pomôže nám. Ale malo by to byť s rozumom. Ako to myslíte? No, asi tak, že vzhľadom na súčasnú dobu, keď už toľko vieme a aj dokážeme sa mi niektoré prezentované, a dobre mediálne živené, názory niektorých ľudí zdajú skôr akoby proti prírode a nie za ňu. Sám som donedávna aktívne, finančne i materiálne podporoval jedno slovenské lesoochranárske združenie. Chcel som pomáhať nielen tak, ale aj dobrou radou, odbornou informáciou, vedecky podloženou, lebo aj také sú, len sú menej atraktívne pre bulvár, tak o nich menej počuť. Keďže bol záujem len o kúpu nášivky s heslom, či príspevok na vybavenie kancelárií, alebo o financie pre združenie všeobecne, ale o diskusiu nie, prestal som s podporou a utlmil som i komunikáciu tým smerom. Prestali ste teda podporovať známe združenie. Prečo? Tých dôvodov je viac. Spomeniem niektoré. Nepáčilo sa mi a ani sa mi nepáči, ak sa informácie vytŕhajú z kontextu a majú pomýliť verejnosť, napríklad v snahe zabezpečiť si vlastnú realizáciu – pracovnú a finančnú. Napríklad, vytrvalo chcú 5 % slovenského územia ako bezzásahové územie. Keď som sa pýtal, prečo 5 % územia a nie 5 % lesov v krajine, odpovedali mi, že 5 % územia je viac.To bolo celé. Tiež som argumentoval, že si často mýlia územia národných parkov a bezzásahové územia. Národné parky majú viacero stupňoch ochrany a v rámci toho bezzásahové územia. Ale čo keď by nastala situácia, že zásah by bol nevyhnutný. To akože v mene pravdy zahynúť? Neviem… V tejto súvislosti je pozoruhodné, že lesoochranári akosi neprotestujú proti veľkým firmám na pozadí s vládnymi predstaviteľmi, ktoré vo veľkom vyťažené slovenské drevo vozia do zahraničia (viaceré média informovali, že v biznise s drevom sa enormne darí spoločnosti Taper, spol. s r.o., ktorej spolumajiteľom je minister hospodárstva Peter Žiga; pozn. redakcie). Firme ministra Petra Žigu sa v obchode s drevom darí. Tie informácie majú, ale nejdú sa priviazať o kamión reťazou. A pritom ide o veľkú ťažbu. Aj o poľovníctvo. Bohatí poprední podnikatelia majú revíre, kde lesoochranári nezasahujú. To nie je súčasť slovenskej prírody? Sú slovenskou prírodou len bezzásahové územia? To je podľa mňa veľký omyl a nepáči sa mi to. Tak ako sa mi nepáči zvyšujúci sa podiel zástavby v Demänovskej doline i v Tatrách vôbec. Tiež sa mi nepáči ten toľko ospevovaný náučný chodník v korunách stromov v Bachledovej doline. Viete koľko dreva sa na to muselo spotrebovať, ako to zasiahlo do prírody a ešte aj ten zvýšený pohyb a prítomnosť turistov. Navrhoval som, aby v združení bola reakcia aj na to. Zbytočne. Sú veci, na ktoré sa reaguje a sú veci na ktoré proste nie… Vrcholom arogancie a klamstva je, keď sa používajú fotografie z hospodárskych lesov k článkom o chránených územiach. To je hanba a zavádzanie. Tak ako niektoré pokusy bez argumentov, len tak povrchne a pocitovo vyvracať výsledky vedeckých a dlhodobých výskumov, len pre získanie témy. A videli ste vlastne niekedy treťosektorových ochranárov na nejakej oficiálne zvolanej a prezentovanej enviromnetálnej akcii lesníkov, výskumníkov, či štátnych ochranárov? No a to už ani nehovorím o boji proti ťažbe dreva. Choďte sa pozrieť do kancelárie, či domov k niektorému z našich popredných mimovládnych lesných ochranárov. Všade drevo (smiech). Uvádzali ste aj nejaké financie… Áno. Prispieval som na verejné zbierky, vybavenie kancelárií a tematické zbierky. Okrem všeobecných informácií, že sa peniaze využívajú na právničku, letecké snímkovanie, geodetov a ďalšie služby, či materiál, sa prakticky nikto nemôže nič viac dozvedieť. Proste nepovedia. A keď tak len všeobecne. Dar je dar, no nie? (smiech) Paradoxne, napríklad zbierajú aj financie za údržbu bezzásahových území, kúpite si nášivku a je to. Opakujem, ak by niekto neporozumel: Udržiavanie bezzásahových území, ich ochranu, kúpenie si stromu v nich a pod… Veď aj iba obyčajné chodenie do bezzásahového lesa, či kroky k jeho ochrane, či výskumu sú predsa zásahmi do neho, no nie? Toto sú dosť vážne, ale zdá sa, že keď si to človek takto v celosti vypočuje, aj zjavné a logické záležitosti. Myslíte, že oficiálne orgány o tom nevedia? Ale vedia, jasné že vedia. Viem, že ich to hnevá. Aj keď, aj tam sa podialo kadečo… Snažia sa informovať, odborne pracovať. Ale dnes vyhráva na celej čiare tretí sektor. Nie som si istý, či s tým chcú niečo robiť. Nakoniec, šéfom združenia je človek (Ing. Juraj Lukáč je podľa stanov náčelníkom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK; pozn. redakcie), ktorý nemá ani vystupovanie, ani vzdelanie v odbore a aj napriek tomu, že vedia, že informácie od neho i od združenia sú neodborné a vytrhnuté z kontextu, pozývajú ho na niektoré rokovania, či prezentácie. Juraj Lukáč, náčelník. Nerozumiem tomu. Je to zvláštne. Možno že je problém aj v legislatíve, ktorá umožňuje byť účastníkom konania aj mimovládkam, bez ohľadu na odbornosť, či vecnosť ich názorov, či prístupu. Minule ma takto dorazilo video na youtube, kde „pán hlavný“ hovorí o tom, že so zvýšenou populáciou medveďa sa vysporiadame tak, že budeme zatvárať kontajnery. Ročne pritom medvedica vrhne dve až tri mladé. Dnes je na Slovensku cca 1800 medveďov a odstrel len výnimočne. Prelomí pseudonázory a nemohúcnsoť systému naozaj len to keď medveď napadne nejakého „papaláša“ či jemu blízku osobu? Prečo sme nemohli zverejniť Vaše meno? Prosím radšej nie. Ale viete, veľa ľudí okolo lesoochranárskych združení na Slovensku už má podobný názor ako ja, napriek tomu by som radšej ostal v anonymite. Bojíte sa niečoho? Nie. Pravda je pravda. Ale dnes, keď ľudia majú radšej stromy a zvieratá ako seba… Stále je to tak, že pravda sa ťažko vníma. Ja pôsobím naďalej v oblasti zaoberajúcej sa ochranou prírody. Keby sa moje meno zverejnilo, dnes v časoch preferencie neziskoviek a rôznych združení pred odbornými informáciami, mohlo by ma to žiaľ profesionálne poškodiť. Verím však, že sa situácia raz napraví. A bude v prospech ľudí a lesov. Ešte by ste niečo povedali na záver? Áno, ešte by som dodal, že nie v prospech niektorých a hlavne niekoľkých ľudí, ktorí sa chcú dobre priživovať na témach, ktoré si sami vyrábajú a huckajú verejnosť. Ja pôjdem ďalej svojou vlastnou cestou, prírodu i lesy milujem a vždy budem. Netreba mi na to ďalej nezmyselné kampane samozvaných a takzvaných lesoochranárov. Želám si aby sme dnes i v budúcnosti mali na Slovensku i na celom svete krásne chránené a v rámci toho i panenské a bezzásahové územia, ale aj kvalitne fungujúce a bohaté hospodárske lesy, lebo drevo bolo, je a bude zázračným univerzálnym materiálom. A tiež aj by bolo stále veľa možností; pre ľudí ako milovať lesy aj počas krásnej a bezpečnej turistiky v nich. Ďakujem Vám za rozhovor Martin Sokol, foto: SITA, facebook Týždenník Koment ZDARMA Chcete dostávať najnovšie číslo týždenníka Koment do Vašej e-mailovej schránky? Prihláste sa na odber!
