Národný hrdina, alebo zločinec?

Bohatým bral a chudobným dával, pochádzal z Terchovej a bol popravený hákom. To sú základné informácie o živote a smrti Juraja Jánošíka, ktoré ovláda pravdepodobne každý. Málokto ale vie, že presne pred 306 rokmi si vypočul trest za svoje zbojnícke činy.

Bojoval na oboch frontoch

Juraj Jánošík sa narodil v roku 1688 neďaleko Terchovej. Historici sa v dátume jeho narodenia nevedia dohodnúť. Podľa varínskej matriky bol pokrstený 25. januára 1688, preto sa predpokladá, že sa narodil pár dní pred krstom.

Jeho rodičia Martin a Anna vlastnili hospodárstvo, na ktorom aj samotný Juraj strávil mladosť. Prvé roky života prežil na terchovských lazoch. V tom čase vypukli protihabsburské povstania, ktoré viedli Imrich Tököli a František II. Rákoci.

Aby cisár Leopold I. povstalcov potrestal, dal zbúrať hrad Strečno. Na to však protihabsburskí povstaleckí vojaci, kuruci, reagovali ešte nahnevanejšie.

V roku 1706 sa do ich radov pridal aj Juraj Jánošík, ktorý sa stal členom povstaleckého vojska pod vedením Františka Rákociho. V roku 1708 sa povstalecká armáda vďaka podpore Francúzska ocitla v najrozsiahlejšej proticisárskej vojne.

3. augusta 1708 v bitke pri Trenčíne však boli kurucké vojská definitívne porazené a mladý Juraj Jánošík sa vrátil domov. Netrvalo však dlho a opäť bol povolaný do armády.

Tentokrát mal však bojovať na strane cisára a trestať rebelov a povstalcov. Tak sa ocitol na Bytčianskom zámku, kde dostal prácu ako strážca uväznených vzbúrencov. Tu sa zoznámil so zbojníckym kapitánom z Kysúc, Tomášom Uhorčíkom.

Pravdepodobne práve vďaka Jánošíkovi sa Uhorčíkovi z väzenia podarilo dostať a obaja sa spriatelili. Následne ho jeho rodičia vykúpili spod cisárskej služby a opäť sa mohol vrátiť domov.

Z vojaka zbojník

Priateľstvo s Tomášom Uhorčíkom pokračovalo naďalej. Vďaka nemu sa Jánošík dostal do zbojníckej družiny. Na Michala, v roku 1711, zložil Juraj Jánošík zbojnícky sľub k rukám Uhorčíka a stal sa právoplatným členom zbojníckej družiny.

Jeho prvou zbojníckou výpravou bol výlet na Moravu, odkiaľ spolu s družinou priniesol vzácne plátno na košele. Ešte v roku 1711 sa Jánošík stal zbojníckym kapitánom, ktorým ho vymenoval práve Uhorčík, ktorý sa spolu so svojou novou manželkou presťahoval do Klenovca.

Zbojnícka skupina okolo Juraja Jánošíka sa stala obávanou v ďalekom okolí, najmä pre bohatých mešťanov, zemanov, ale aj farárov či kupcov. Jeho družina zbíjala najmä v roku 1712.

Už na jeseň toho roku bol uväznený po prvýkrát v hrachovskom kaštieli. Odtiaľ však utiekol a vo svojej činnosti pokračoval ďalej. Na prelome rokov sa sťahoval z miesta na miesto, aby sa vyhol ďalšiemu dolapeniu.

Posledný súd

Juraj Jánošík bol znovu dolapený na začiatku roku 1713. Väznený bol v kaštieli Vranov pri Liptovskom Mikuláši. Súdne pojednávanie s ním začalo 16. marca v Liptovskom Mikuláši.

Jánošík sa k väčšine činov vôbec nepriznal a súd bol k nemu nemilosrdný. Prokurátor Čemický navrhol ten najhorší trest. Okrem trestu smrti totiž požadoval mučenie tým najhorším spôsobom.

Navrhol preto obesenie na hák. Kvôli neskorému času bolo vynesenie rozsudku odložené na nasledujúci deň. 17. marca 1713 súd vyniesol definitívny rozsudok a Jánošík mal byť popravený obesením na hák.

Ešte pred tým bolo nariadené mučenie, ktoré však nebolo účinné, keďže sa Jánošík stále ku všetkým činom nepriznal. 18. marca 1713 bola teda vykonaná poprava. Miesto, kde bola vykonaná však nie je známe.

Názory ľudí na Jánošíka sa stále líšia. Mnohí ho nepovažujú za národného hrdinu, ale skôr za zločinca. Práve Juraj Jánošík však dodnes predstavuje dôležitý symbol našej histórie.

puma, foto: internet