Érsek otvoril super drahú diaľnicu pri Žiline

Za severozápadný obchvat 4. najväčšieho mesta na Slovensku sme zaplatili v priemere vyše 60 mil. eur na km. Tento úsek je pritom najmenej potrebný na diaľnici D3. Tie ostatné, oveľa potrebnejšie, kde je počet áut aj 3-násobne vyšší, budú hotové najskôr v roku 2024.

Ukazuje to na zmätok v riadení a plánovaní Národnej diaľničnej spoločnosti. Ten tam panuje už roky. Za ministrovania Árpáda Érseka sa diaľničný chaos ešte prehĺbil.

Motoristi môžu od 2.12. využívať ďalší diaľničný úsek. Je ním diaľnica D3 medzi Strážovom a Brodnom pri Žiline.

Ide o 4-km severozápadný obchvat Žiliny, ktorý je najmenej potrebný zo všetkých úsekov zhruba 60 km dlhej diaľnice D3 medzi Žilinou a hranicou s Poľskom.

Zároveň má primát, ktorým sa nemôže „popýšiť“ žiaden z diaľničných úsekov u nás. „Keď pôjdete úsekom D3 Žilina Strážov – Brodno, spomeňte si, že ste na najdrahšej diaľnici v strednej Európe.

Štyri minúty, ktoré na nej ušetríte, neboli hlavným motívom, prečo ju stavali,“ uvádza na svojom blogu analytik Ineko a bývalý šéf Inštitútu stratégie na ministerstve dopravy Ján Kovalčík.

Primát v strednej Európe

Žilinský severozápadný obchvat stál 269 miliónov eur, čo v prepočte na kilometer vychádza takmer 63 miliónov eur. Slovensko je už aj v zahraničí známe, že sme krajinou mimoriadne drahých diaľnic a rýchlostných ciest.

Bežne v Európe sa pohybujú ceny diaľnic od 6 do 20 miliónov eur za kilometer. U nás je táto horná hranica minimom. Príčin, prečo je žilinský úsek označovaný ako „super drahý“, je viacero.

„Prechádza cez ťažký terén, v ktorom polovicu úseku tvorí tunel a zvyšok najmä dlhá estakáda cez vodnú nádrž, čo znamená objektívne vysoké náklady,“ objasňuje Kovalčík.

Ďalšia príčina je podľa neho subjektívna a zaváňa korupciou. „Za superdrahú diaľnicu vďačíme aj nominantom Smeru, ktorí sa postarali, aby z verejných zdrojov mohli odtiecť na súkromné účty desiatky miliónov eur navyše. Z objektívne drahej stavby tak urobili superdrahú,“ tvrdí Kovalčík.

Na najpotrebnejšie úseky kašlú

Podľa Kovalčíka bude severozápadný žilinský obchvat používať najmenej vozidiel.

Rozdiely sú pritom také priepastné, že ak by sa na ministerstve dopravy uplatňovali aspoň základné parametre dopravného plánovania, nemohlo by sa stať, že sa postaví úsek, ktorý nie je potrebný, a výstavba nasledujúcich úsekov, kde doslova kolabuje doprava, je v nedohľadne.

„Úsek D3 od Žiliny po Kysucké Nové Mesto by využilo trojnásobne viac áut, no doteraz nie je ani pripravený.

V ostatných 10 rokoch tento i ďalšie kľúčové úseky na Kysuciach zbytočne zdržali najprv zlé rozhodnutia a neskôr i nečinnosť nominantov Smeru vo vedení rezortu dopravy.

A tak jeden kritický úsek nad Čadcou začne slúžiť až v roku 2021 a ďalšie nad Žilinou najskôr v roku 2024 – až sedem rokov po otvorení oveľa menej naliehavého úseku D3 popri Žiline,“ povedal Kovalčík.

Na otvorenom úseku sa predpokladá intenzita okolo 6 až 7 tisíc vozidiel denne. Stavať diaľnicu sa pritom oplatí, keď je to minimálne aspoň 15 tisíc.

Na nasledujúcich úsekoch, kde Kovalčík očakáva, že budú postavené najskôr o sedem rokov, sa už v súčasnosti na ceste I. triedy pohybuje denne viac ako 21 tisíc vozidiel.

Ján Bystriansky, foto: SITA