M. Viskupič: Štátny rozpočet nie je Matovičova osobná peňaženka

Sulíkovci už Matoviča vo vláde nechcú...

Ministerstvo financií v posledný júnový deň zverejnilo najnovšiu prognózu daňových príjmov, schválenú Výborom pre daňové prognózy. Prognóza potvrdila dlho očakávaný údaj o dodatočných príjmoch nad rámec pôvodne schváleného rozpočtu. Za rok 2022 štát vyberie na daniach a odvodoch oproti schválenému rozpočtu o 1,6 miliardy eur viac.

Rastúca inflácia spôsobuje rekordný výber daní do štátnej kasy. Pre budúci rok prognóza zatiaľ vyzerá tak, že štát vyberie na daniach približne o 2 miliardy viac v porovnaní so schváleným rozpočtom.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje, že to automaticky neznamená, že vláda bude mať väčšie zdroje k dispozícii. S prudkým rastom cien totiž prudko rastú aj výdavky.

RRZ napríklad očakáva zvýšenie nákladov na investičné projekty v hodnote 500 miliónov a zvýšené výdavky na energie v odhadovanej hodnote 350 miliónov.

Balíčky opatrení zviazali koalícii ruky

Karty však zamieša najmä schválený „protiinflačný“ balíček ministra financií, ktorý prináša nové trvalé (štrukturálne) výdavky v sume 1,2 miliardy eur ročne.

Inštitút finančnej politiky odhaduje celkový vplyv tohto opatrenia na štátny rozpočet na sumu zhruba 700 miliónov eur ročne.

Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) už dlhšie upozorňuje na nepriaznivý vplyv čerstvo schválených balíčkov na verejné financie:

„Ak sa aktuálne rozpočtové nadpríjmy minú na nové nezmyselné výdavky, tak na zvyšovanie existujúcich obligatórnych výdavkov (dôchodky, mzdy vo verejnom sektore – rovnako naviazaných na infláciu, len s určitým časovým odstupom), nebude dostatok zdrojov,“ tvrdí Viskupič.

Rozvrat verejných financií versus potrebná konsolidácia verejných financií sa stala horúcou témou nielen medzi občanmi, ale aj medzi koaličnými partnermi.

Pomoc, ktorú navrhuje vládne OĽaNO na čele s Igorom Matovičom a vládna Sme rodina je podľa väčšiny expertov na ekonomiku neadresná, ublíži rozpočtu a vo finále najmenej pomôže práve tým, ktorí by pomoc potrebovali najviac.

Dieru v rozpočte, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou nastane pri vyplácaní peňazí z opatrení, mal minister financií v pláne kompenzovať hlavne zvýšením daní.

Strana SaS zvýšenie daní vetovala, nakoľko je takéto opatrenie jej hrubou červenou čiarou.

Kompetencia ministra financií je natoľko neprítomná, že SaS dala koalícii ultimátum na odstúpenie Igora Matoviča z akejkoľvek vládnej funkcie:

„Minister financií rozoštváva spoločnosť, ruinuje verejné financie, svojimi krokmi prestiera červený koberec k návratu Roberta Fica a takto ničí vieru Slovákov vo fungujúce Slovensko.

Toto sú dôvody, prečo jasne hovorím, že Slovensko potrebuje nového ministra financií,“ tvrdí Marián Viskupič.

„Verejné financie sú peniaze nás všetkých, každého jedného občana. Každý do štátnej kasy prispievame, preto by pre každého politika mala byť posvätná.

Nemienili sme sa pozerať, ako ju smeráci rozkrádali a nemienime sa pozerať, ako si z nej Igor Matovič spravil svoju osobnú pokladničku na jeho nápady.

Vrcholom bolo bagrom prelomené veto pani prezidentky, za pomoci fašistov. Byť súčasťou koalície, ktorá sa ulakomila na hlasy strán založených na nenávisti a neslobode, je pre SaS neprijateľné,“ dodáva.

Pomoc by mala byť adresná

Na celoplošné a neadresné opatrenia sa dá spomenúť ešte z čias Covidu. Štátnu kasu stáli celoplošné testovania, očkovacie lotérie a podobné nápady takmer miliardu eur.

Viskupič proti podobným nápadom varuje aj v aktuálnej situácii: „Ľudia a firmy sa skladajú v jednotlivých daniach na veľmi vysoké príjmy štátu.

Zlepšila sa disciplína, zastavili sa neprávosti a podvody, rastie ‚makro‘ základňa, lebo rastie aj spotreba a rastú aj ceny tovarov a služieb.

Ak sme s 1 miliardou rátali v rozpočte a máme ďalšiu 1 a pol miliardu k dispozícii, tak je rozumné urobiť kroky k adresnej pomoci a k pomoci kľúčovým profesiám pre Slovensko.

Nie plošne, ale rozumne a tam, kde je treba. Myslím tým školstvo, zdravotníctvo a sociálnu oblasť.

Nemyslím tým ani poslancov, ani byrokratov, ani ministerstvá a ani mnohé štátne inštitúcie, kde sú už dnes platy a benefity vysoko nad úrovňou toho, čo je priemer Slovenska.

Vo verejnej správe je priemerný plat za minulý rok cez 1 700 eur, pričom priemer Slovenska je len 1 300 eur. Správať sa rozumne neznamená rozdávať peniaze ako z helikoptéry.

Ten pokus už svet spravil a nedopadlo to nikde dobre,“ dodáva na záver predseda finančného výboru.

red, TASR, foto: TASR/Jaroslav Novák