Macron vyhral prezidentské voľby

Emmanuel Macron sa stal v noci na pondelok oficiálnym víťazom druhého, rozhodujúceho kola prezidentských volieb vo Francúzsku. Macron získal 58,5 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, vyplýva z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.

Macronovo znovuzvolenie avizovali už prvé povolebné prieskumy, podľa ktorých mal získať 57,6 až 58,2 percenta hlasov. Francúzsky prezident sa vo svojom víťaznom prejave poďakoval všetkým voličom a sľúbil, že bude slúžiť všetkým obyvateľom Francúzska.

Le Penová označila výsledky volieb za „brilantné víťazstvo“ a prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej politickej kariére a „nikdy neopustí“ Francúzov.

Čakal sa tesnejší súboj

Víťazstvo Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách podľa politológa parížskej univerzity Sorbonne Bernarda Doleza neprekvapilo, bolo však väčšie, než predpovedali prieskumy. Zdôraznil pritom Macronov nárast preferencií medzi dvoma kolami volieb.

„Zatiaľ čo vo večerných hodinách dňa, keď sa konalo prvé kolo, sa víťazstvo Marine Le Penovej zdalo možné, Macron následne dokázal rozdiel medzi ním a svojou protikandidátkou zväčšiť,“ komentuje Dolez prehru Macronovej nacionalistickej súperky.

Náplňou Macronovho druhého mandátu podľa neho nemôže byť len boj proti Le Penovej a jej krajne pravicovej strane Národné zhromaždenie.

„Macron bude musieť nájsť úzku cestu medzi reformami, ktoré načrtol, najmä predĺžením veku odchodu do dôchodku, a potrebou zohľadniť politické podmienky svojho znovuzvolenia,“ vysvetľuje politológ.

Expert pripomína aj to, že Macron pre svoj program získal v prvom kole len niečo vyše štvrtiny hlasov, preto je nutné ho prispôsobiť požiadavkám zvyšku voličov.

Ako najväčšiu výzvu pre druhý mandát francúzskeho prezidenta vidí analytik ekologickú transformáciu krajiny. „Nesmieme zabúdať, že kríza okolo (protestov) žltých viest sa začala po zvýšení cien pohonných hmôt.

Proces odklonu od fosílnych palív bude bolestivý, najmä pre chudobnejších Francúzov,“ predpokladá Dolez. Podľa jeho názoru to Macron nebude mať ľahké ani v nadchádzajúcich júnových parlamentných voľbách.

Víťazi prezidentských volieb vo Francúzsku však podľa neho v posledných dvoch desaťročiach získali následne aj parlamentnú väčšinu. Voliči porazených prezidentských kandidátov sa totiž spravidla demobilizujú a v parlamentných voľbách už časť z nich nehlasuje.

V parlamentných voľbách musí zabrať

Dolez ale upozorňuje, že Macron nemal teraz takú podporu ako v minulých prezidentských voľbách a parlamentné voľby teda budú pravdepodobne oveľa tesnejšie ako v roku 2017. Voľby do francúzskeho parlamentu sa uskutočnia 12. júna.

Podpredseda Národného zhromaždenia Louis Aliot už oficiálne oznámil, že Le Penová bude za svoju stranu kandidovať v parlamentných voľbách a bude tak obhajovať svoj poslanecký mandát.

Emmanuel Macron bude v júnových voľbách bojovať o udržanie väčšiny v dolnej komore parlamentu, kde má jeho hnutie Vpred, republika! v súčasnosti 308 z 577 kresiel.

Túto väčšinu by Macron mohol v júnových voľbách stratiť a v takomto prípade by nebol schopný zostaviť nový kabinet, čo by mu veľmi skomplikovalo vládnutie.

Jeho protivníci preto označujú júnové hlasovanie za akési „tretie kolo“ prezidentských volieb. Mnohí voliči v nedeľňajších prezidentských voľbách zrejme odovzdali Macronovi hlas len preto, lebo chceli zabrániť víťazstvu Le Penovej.

To sa týka najmä ľavicových voličov, ktorí nemajú Macrona v obľube, analyzuje britská stanica BBC. Na post predsedu vlády pritom ašpiruje aj neúspešný ľavicový prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon.

Čerstvo znovuzvolený Macron sa preto snaží urýchlene podnikať kroky na oslovenie širšieho spektra voličov.

Gratulácia od Putina i Zelenskeho

Macronovi k volebnému úspechu gratulovalo mnoho svetových politikov. Nechýbala gratulácia od amerického prezidenta Joea Bidena, čínsky prezident Si Ťin-pching, politických lídrov členských krajín EÚ, ale aj oboch prezidentov proti sebe bojujúcich krajín Ruska a Ukrajiny.

Práve diplomatickým rozhovorom s oboma týmito lídrami venoval Macron prevažnú časť času pred voľbami, s cieľom zabrániť a neskôr ukončiť vojenský konflikt na východe Európy.

„Úprimne vám želám veľa úspechov vo vašej štátnickej činnosti a tiež veľa zdravia a pohody,“ napísal ruský prezident Vladimir Putin v telegrame Macronovi, z ktorého textu citoval Kremeľ.

Znovuzvolený francúzsky prezident ako jeden z mála západných lídrov ostal v kontakte so šéfom Kremľa aj po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu s cieľom nájsť riešenie konfliktu.

„Želám mu nové úspechy pre dobro ľudu. Vážim si jeho podporu a som presvedčený, že spoločne napredujeme k novým spoločným víťazstvám,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri vo francúzskom jazyku.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron sa narodil 21. decembra 1977 v severofrancúzskom mestečku Amiens do rodiny lekára. Po absolvovaní prestížnej školy ENA (École Nationale d‘Administration) v Štrasburgu, na ktorej študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov, začal svoju kariéru v štátnej správe.

V rokoch 2004 až 2008 pracoval na francúzskom ministerstve financií, odkiaľ prešiel do investičnej banky Rothschild & Cie. V rokoch 2006 až 2009 bol členom Socialistickej strany (PS).

O tri roky neskôr sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, od augusta 2014 do augusta 2016 bol ministrom hospodárstva.

Počas svojho pôsobenia vo vláde sa zviditeľnil ochranárskym zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy.

V úrade ministra ale súčasne kritizoval francúzsky sociálny model. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred republika! (La République En Marche!).

Najmladší francúzsky prezident

V auguste 2016 z postu ministra odstúpil, aby sa mohol venovať kampani pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2017.

Exminister hospodárstva bol najviac proeurópsky prezidentský kandidát zdôrazňujúci dôležitosť nemecko-francúzskej spolupráce. Počas kampane presadzoval užšiu integráciu Európskej únie (EÚ) v oblasti vojenskej spolupráce i v ekonomike.

Navrhoval spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti bol jednou z jeho priorít boj proti terorizmu, pričom výdavky na obranu plánoval zvýšiť na dve percentá HDP.

Z prvého kola, ktoré sa konalo 23. apríla 2017, postúpili do druhého kola centrista Emmanuel Macron a kandidátka krajne pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová.

V druhom kole prezidentských volieb 7. mája 2017 získal Macron 66,10 percenta hlasov a stal sa hlavou štátu, Le Penovej odovzdali voliči 33,90 percent hlasov.

Zložením sľubu 14. mája 2017 sa Emmanuel Macron ujal funkcie, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v Elyzejskom paláci prevzal od svojho predchodcu Francoisa Hollanda.

Vo veku 39 rokov sa stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky.

Opätovná kandidatúra

Emmanuel Macron v minulosti naznačoval, že sa chce v roku 2022 uchádzať o znovuzvolenie v aprílových prezidentských voľbách, ale

oficiálne to oznámil až na poslednú chvíľu. Jeho pôvodné plány na kampaň sa totiž zmenili, pretože Rusko začalo 24. februára 2022 vojenskú inváziu na Ukrajine.

Macron v dôsledku toho venoval väčšinu svojho času diplomatickým rozhovorom so svetovými lídrami a koordinovaniu krokov s európskymi aj ďalšími západnými spojencami.

Druhú kandidatúru na post hlavy štátu oznámil len mesiac pred voľbami 3. marca 2022. „Znova sa uchádzam o vašu dôveru. Som kandidát, ktorý s vami vymyslí francúzsku a európsku jednotnú odpoveď na výzvy tohto storočia,“ uviedol v liste Francúzom.

O hlasy sa uchádzalo celkove 12 kandidátov. Tak, ako pred piatimi rokmi aj tento rok postúpil do druhého kola (24. apríla) Emmanuel Macron spolu s nacionalistkou Marine Le Penovou.

V prvom kole v súboji o Elyzejský palác, ktoré sa konalo 10. apríla 2022, získal Macron 27,84 percent hlasov voličov, jeho vyzývateľka Le Penová 23,15 percent.

Manželka

Najmladší z francúzskych prezidentov sa v roku 2007 oženil s Brigitte Marie-Claude Trogneuxovou, svojou stredoškolskou učiteľkou francúzštiny a latinčiny, ktorá je od neho o 24 rokov staršia.

ano, ms, TASR, foto: TASR/AP