Rok 2018 prinesie staronové výzvy na medzinárodnej scéne

Aj v roku 2018 bude svet riešiť zásadné staronové problémy súvisiace s terorizmom, migráciou, globálnym otepľovaním, ale aj otázky jadrového programu KĽDR, ako bude pokračovať vývoj v EÚ, či vyšetrovanie kampane Donalda Trumpa, ako si budú viesť nové vlády v Rakúsku, či Nemecku, alebo ako obstojí Miroslav Lajčák v OSN a mnohé ďalšie problémy a otázky.

Výzva je udalosť, alebo skutočnosť, ktorá prináša pozitíva aj negatíva, a práve možnosti rozhodnutia presúvajú tú pomyselnú ručičku váh k tomu, ako ich budeme chápať a čo sa z nich nakoniec stane.

Tak aj v oblasti zahraničných udalostí bude rok 2018 len odpoveďou na udalosti a skutočnosti, ktoré sa začali ešte v tom starom roku.

Rakúska krajne pravicová strana vo vláde

Kritici sa obávajú, že krajne pravicová Rakúska strana slobody potlačí proeurópsku orientáciu Rakúska.

Určite bude zaujímavé sledovať, ako si bude viesť protiimigračná Rakúska strana slobody vo vláde spoločne Rakúskou ľudovou stranou, ktorú vedie ako premiér jeden z najmladších lídrov Európy Sebastian Kurz.

Tieto strany už naznačili vládne opatrenia v regulácii migrácie, ako aj pri potláčaní radikálneho islamu.

Postupný odklon Poľska od demokratických hodnôt

Odstúpenie Beaty Szydlovej a nástup nového poľského premiéra Mateusza Morawieckeho bol taktický ťah predsedu vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczynskeho, ktorý mal naznačiť návrat k proeurópskej orientácii Poľska odstránením Szydlovej, ktorá mala reprezentovať nedemokratické reformy.

Bude zaujímavé sledovať či táto zmena pomôže, no opozičná strana Občianska platforma dlhodobo kritizuje smerovanie vlády a presadzované zákony, ktoré považujú za nedemokratické, kedy už aj Európska komisia naznačila členským štátom, že poľská vláda ohrozuje základné demokratické hodnoty.

Špeciálny tím pre vyšetrovanie ruského zasahovania do prezidentských volieb

Robert Mueller bol v roku 2017 vymenovaný za osobitného právneho zástupcu pre vyšetrovanie ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016.

Cieľom tohto vyšetrovania je odhaliť možné vzťahy medzi ruskou vládou a jednotlivcami spojenými s kampaňou prezidenta Donalda Trumpa.

Jedným z prvých obvinených bol Michael Flynn, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, keď sa objavili záznamy o diskusiách medzi ním a bývalým ruským veľvyslancom.

Bude zaujímavé sledovať, koho tento špeciálny tím ešte obviní.

Bude „jadro EÚ“ úspešné?

Rokovania členských krajín EÚ o „jadre EÚ“ bude pokračovať aj v tomto roku. Najväčšiu perspektívu zostať v jadre majú najmä krajiny Eurozóny.

Samotným cieľom „jadra EÚ“ je, aby združovala štáty, ktoré sú ochotné sa hlbšie integrovať. Dnes ešte nie je jasné, ktoré oblasti budú v tejto hlbšej integrácii. Práve budúce rozhovory prinesú jasnejšie odpovede.

Viac sa však skloňujú témy ako prehlbovanie a dobudovanie eurozóny, sociálna politika a obranná spolupráca, ktorá už začala svoju cestu PESCOm, teda Stálou štruktúrovanou spoluprácou EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.

Naplní Miroslav Lajčák stanovené ciele v OSN?

V septembri 2017 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák zložil slávnostný sľub a ujal sa funkcie predsedu 72. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Vo svojom príhovore stanovil ciele svojho predsedníctva pri predchádzaní konfliktov ako aj reforme samotnej Organizácie Spojených národov, ktorá vyžaduje zlepšenie a efektivitu.

Uvidíme, aký bude odpočet plnenia týchto náročných cieľov.

Uplatňovanie Parížskej klimatickej dohody

Parížska klimatická dohoda by mala po úplnom ratifikovaní štátmi nahradiť v roku 2020 Kjótsky protokol, predchádzajúcu klimatickú dohodu OSN.

Cieľom by malo byť zamedzenie a zníženie dôsledkov globálneho otepľovania vo svete.

Bude len a len na jednotlivých štátoch ako sa k tejto výzve postavia, aj napriek tomu že USA oznámili odstúpenia od tejto dohody, zanietenosť viacerých lídrov sveta je však zárukou, že sa napĺňanie cieľov bude dariť uskutočňovať.

Bude Katalánsko nezávislé od Španielska?

Centrálna vláda v Madride po nelegálnom referende o nezávislosti Katalánska zakročila proti regiónu, ktorý postupoval v rozpore s centrálnou španielskou ústavou a aplikovala článok 155 španielskej ústavy, ktorým odvolala regionálnych lídrov z funkcií a následne aj vypísala nové voľby.

Tieto na konci roka 2017 opätovne vyhrali separatistické strany. Bude zaujímavé sledovať zostavenie novej vlády a vzťah s centrálnou vládou v Španielsku ako aj budúcnosť nezávislosti Katalánska.

Nemecko a jeho staronová vláda?

Kresťansko­‑demokratická únia a Kresťansko­‑sociálna únia (CDU/CSU) s 246 poslancami a Sociálno­‑demokratická strana Nemecka (SPD) so 153 poslancami možno vytvoria spoločnú vládu, ktoré ešte na konci septembra 2017, podľa vyjadrení jej volebného lídra Martina Schulza, považoval za nereálne.

Tiež podľa vyjadrení analytikov boli tieto voľby revolučné a vyvolali zemetrasenie na nemeckej politickej scéne vstupom krajne pravicovej strany Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Bude zaujímavé sledovať, či sa podarí vytvoriť stabilnú vládu, a tiež počínanie krajne pravicovej strany AfD na nemeckej politickej scéne.

Stane sa Putin znova prezidentom Ruska?

Dnes nie je otázka, či Vladimír Putin zostane prezidentom, kedy všetci očakávajú jeho víťazstvo, no dôležitejšou otázkou zostáva, kto bude nástupcom súčasného prezidenta po jeho štvrtom volebnom období v roku 2024.

Analytici naznačujú, že už prvé kroky po voľbách v roku 2018 môžu naznačiť ďalšie smerovanie, a to, kto zostane na pozícii predsedu vlády.

Bude zaujímavé sledovať, kto sa stane korunným princom Putina.

Severná Kórea bude aj naďalej eskalovať napätie

Severokórejský režim stále a opätovne provokuje svet svojím jadrovým programom.

Počas ostatného roka vyskúšal svoje balistické rakety stredného doletu, ako aj vystrelil rakety ponad japonský ostrov Hokkaidó s cieľom zasiahnuť územie USA a ostrov Guam.

Nepomáha ani odpor medzinárodného spoločenstva, ani uvalené sankcie prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN. Bude zaujímavé sledovať ďalšie počínanie Kim Čong­‑una a kam bude ochotný zájsť.

Boj proti dezinformáciám bude mohutnieť

Dnes žijeme v dobe, kedy je množstvo informácií enormné, sociálne siete, ako aj mnohé ďalšie internetové a on­‑line služby poskytujú ľudom spôsoby ako diskutovať, šíriť a zhromažďovať informácie.

Pozitívum je nielen informovaná spoločnosť, ale aj ľahšie ovplyvniteľná. Preto je dnes viac ako dôležité, aby spoločnosť ako celok bola imunizovaná pred vplyvom rôznych skupín, alebo štátov, ktoré chcú ovplyvniť ich svetonázor, alebo poznanie.

Nielen EÚ ako celok, ale aj jednotlivé členské štáty oznámili problémy s nárastom šírenia tzv. fake news a dezinformácií v prostredí internetu, ktorých cieľom je častokrát podkopávať vieru v našu spoločnosť a jej usporiadanie.

Prezident Emmanuel Macron plánuje bojovať proti dezinformáciám

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil zmeny v legislatíve o médiách tak, aby ochránil liberálne zriadenie.

Tieto zmeny majú podporiť boj proti dezinformáciám a tzv. fake news, ktoré sa rozšírili po celom mediálnom priestore, vrátane sociálnych médií.

jus, foto: SITA